e bola čierna páska na odeve.

V posledných rokoch sa čas viditeľného nosenia smútku stále skracuje. Pásky na rukávoch kabátov alebo na klobúkoch vymizli takmer úplne, len občas ich ešte vidieť napríklad u starších mužov. Ženy nosia smútok zvyčajne dlhšie ako muži, ale aj tak podstatne kratšie ako kedysi. Etnológovia hovoria o stále sa zmenšujúcom vplyve tradícií v dnešnom svete. V menších komunitách, kde ľudia žijú tradičnejším spôsobom života, aj nosenie smútku trvá dlhšie a okolie si ho viac všíma a kontroluje. V mestách je dlhé nosenie smútku skôr výnimkou.

„Mnoho ľudí pokladá nosenie čierneho odevu na znak smútku ako povrchný prejav, ktorý nedokazuje skutočný, prežívaný smútok,“ hovorí etnologička Margita Jágerová.

Skracovanie smútku súvisí tiež so životným tempom. „Dnes skôr imponuje človek, ktorý sa otrasie a ide ďalej, rýchlo dokáže podávať plnohodnotný výkon,“ hovorí psychologička Táňa Taročková, ktorá sa zaoberá výskumom procesov smútku a smútenia. „Smútenie sa berie ako istý prejav slabosti, preto sa ho snažíme skrývať.“

Za rozhodnutím ľudí odložiť čierne šaty je tiež často snaha vyhnúť sa pozornosti okolia. „Aby sa ma všetci nepýtali, kto mi umrel a kedy,“ vysvetľujú. Spoločnosť si zvykla, že o smrti sa nehovorí.