EÚ: Najdôležitejšie správy z 30. októbra

BRATISLAVA 31. októbra (SITA) - SIMON: Musíme byť realisti, usilovať sa o kratšie prechodné obdobiaSlovensko musí vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie skrátenia desaťročného prechodné obdobia, ktoré Európska únia (EÚ) presadzuje na poskytovani

e priamych platieb v budúcich nových členských krajinách EÚ. Uviedol to v utorok po rokovaniach s komisárom EÚ pre poľnohospodárstvo, rybolov a rozvoj vidieka Franzom Fischlerom slovenský minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, podľa ktorého sa vydobytie vyššej štartovacej úrovne priamych platieb podarí dosiahnuť veľmi ťažko. Minister sa domnieva, že aj pri presadení scenára predloženého EÚ sa situácia slovenských poľnohospodárov určite nezhorší. "Aj keď naše snahy smerovali k dosiahnutiu vyšších hodnôt, musíme byť realisti, musíme zohľadniť možnosti EÚ a fakt, že EÚ si za svoje peniaze buduje konkurenciu na Slovensku, ako aj v iných prístupových krajinách," poznamenal Simon.
KINKEL: Temelín a Benešove dekréty nesmú zabrániť vstupu ČR do EÚ
Bývalý nemecký minister zahraničných vecí Klaus Kinkel sa v utorok na zasadnutí Rakúskej hospodárskej komory postavil vehementne za čo možno najrýchlejšie rozšírenie Európskej únie (EÚ). "Budú s tým súvisieť aj mnohé problémy, avšak ľuďom treba povedať, že z neho budú neskôr všetci profitovať ekonomicky, kultúrne, ako aj bezpečnostne a politicky," zdôraznil vo svojom prejave. Kinkel pochválil rakúsku podporu rozšíreniu, no bez toho, aby sa miešal do rakúskych vnútorných záležitostí, upozornil, že Temelín ani Benešove dekréty nesmú zabrániť Českej republike vo vstupe do EÚ. Podľa bývalého ministra zahraničia budú Nemecko aj Rakúsko, kvôli spoločných hraniciam s kandidátskymi krajinami, najviac z rozšírenia únie profitovať. Už v roku 1989, po páde železnej opony, bolo zrejmé, že 50 percent zahraničného obchodu oboch krajín sa uskutoční s krajinami východného bloku.
HOLANDSKO: Podporí riešenia v kapitole Doprava medzi ČR a EÚ
Českí podnikatelia, ktorí pôsobia v sektore dopravných služieb, dostali z Haagu ďalšiu priaznivú správu. Holandsko podporí v závere rokovaní medzi Európskou úniou (EÚ) a Českou republikou v kapitole Doprava "také riešenia, ktoré sa blížia liberalizácii". Týka sa to stále otvoreného problému prístupu na jednotný vnútorný trh únie. Píšu Hospodářské noviny. Český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda to v utorok v Haagu vyhlásil po rokovaniach s holandským partnerom Jaapom de Hoopom Schefferom. Podľa jeho slov sa však problém tým nekončí. "V Nemecku trvá odlišný postoj," cituje denník Svobodu. Tým viac ale holandskú ústretovosť oceňuje. Verí, že sa kapitola Doprava aj vďaka tomuto posunu ľahšie uzavrie. Holandsko je veľmocou v poskytovaní dopravných služieb v rámci Európskej únie, ako aj vo svetovom meradle. Svedčí o tom fakt, že krajina sa síce podieľa na hrubom domácom produkte EÚ iba siedmimi percentami, ale podiel na výkonoch v sektore dopravy predstavuje 35 percent.
EÚ: Nezhody medzi Blairom a Chiracom sa stupňujú
Nezhody medzi britským premiérom Tony Blairom a francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom pribúdajú, píše stredajšie vydanie francúzskeho denník Le Figaro v článku venovanom príčinám zrušenia britsko-francúzskeho summitu. Podľa novín mraky medzi oboma krajinami nie sú ničím novým, tentoraz sa však dostávajú na povrch aj hlbšie spory. Dohodám vždy predchádzajú nezhody. Paríž a Londýn sa preto rozhodli odložiť plánovaný summit na lepší čas. Už na bruselskom summite vo francúzsko-britských vzťahoch zaškrípalo. V novinách sa objavili správy o tom, že Chirac napomenul Blaira a povedal mu, že je zle vychovaný a že s ním takto ešte nikdy nehovoril. Urobil tak po tom, čo mu Blair vytkol, že obhajuje záujmy nekompetentných francúzskych farmárov.
SR: Schuster so Zaorálkom o politickej scéne na Slovensku a v ČR
Politická scéna na Slovensku a v Českej republike (ČR) a možnosti jej vývoja v budúcnosti boli témou stredajšieho stretnutia prezidenta SR Rudolfa Schustera s predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Lubomírom Zaorálkom v Bratislave. Schuster českú parlamentnú delegáciu informoval o povolebných rokovaniach, formovaní novej vlády a o jeho postupoch. Ako po stretnutí skonštatoval Zaorálek, obidve strany sú presvedčené, že po posledných parlamentných voľbách v Česku a na Slovensku sa otvoril priestor nielen na pokračovanie v doterajšej spolupráci, ale aj pre jej ďalšie zintenzívnenie. Pripomenul, že po očakávanom vstupe Slovenska do NATO a členstve oboch krajín v Európskej únii (EÚ) sa otvoria nové témy, ktoré dokážu spoločne riešiť.
LENOIROVÁ: Obnova francúzsko-nemeckých vzťahov historickým predelom
Francúzsko v stredu vyhlásilo, že dohoda Európskej únie (EÚ) o pomoci poľnohospodárom, ktorá nahnevala Londýn, znamenala renesanciu francúzsko-nemeckých vzťahov, ktoré sú už tradične motorom európskej integrácie. Námestníčka francúzskeho ministerstva zahraničných vecí zodpovedná za európske záležitosti Noelle Lenoir privítala dohodu medzi prezidentom Jacqueom Chiracom a nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom schválenú na minulotýždňovom summite EÚ, ako "historický predel" a obnovu francúzsko-nemeckej osi. Lenoir bagatelizoval napätie, ktoré spôsobila dohoda o financovaní poľnohospodárstva medzi Chiracom a britským premiérom Blairom.
KJELDSEN: Vyhliadky na uzavretie negociácií v decembri sú veľmi dobré
Zhodnotenie výsledkov summitu v Bruseli, ako aj minisummitu, ktorý nasledoval s kandidátskymi krajinami v pondelok v Kodani, bolo hlavnou témou dnešného stretnutia veľvyslanca Dánskeho kráľovstva na Slovensku Berna Kjeldsena a predsedu Zahraničného výboru Národnej rady SR a hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa v Bratislave. Ako veľvyslanec dodal, venovali sa aj záležitostiam, ktoré je treba dokončiť v období do decembrového summitu Európskej rady v Kodani. "Môžem povedať, že vyhliadky na uzavretie rokovaní v Kodani sú veľmi dobré," zdôraznil Kjeldsen. J. Figeľ ocenil úsilie Dánska, ako predsedníckej krajiny Európskej únie. "V pondelok v Kodani sme boli svedkami veľmi konštruktívneho, otvoreného prístupu medzi predsedníckou krajinou a trinástimi kandidátmi, očakávame teda veľmi otvorený a už detailnejší dialóg medzi Slovenskom, Dánskom a Európskou úniou," zdôraznil.
SOLANA: Presviedča Turecko, aby akceptovalo návrh dohody o RRF
BRUSEL 30. októbra (SITA/Reuters) - politiku Javier Solana sa pokúša presvedčiť Turecko, aby akceptovalo nový návrh dohody, prijateľný aj pre Grécko, o prístupe európskych Jednotiek rýchlej reakcie (RRF) k plánovacím štruktúram a zdrojom Severoatlantickej aliancie (NATO). Jednotky rýchlej reakcie v sile približne 60,000 vojakov majú byť prvými európskymi jednotkami krízového manažmentu a v skutočnosti aj prvými ozbrojenými silami pod velením EÚ. Bez spolupráce s NATO, ktorú má navrhovaná dohoda ukotviť, by vytvorenie týchto jednotiek bolo veľmi komplikované. Dohodu medzi NATO a EÚ však už dva roky blokuje spor medzi Gréckom a Tureckom.
FIGEĽ: Kompromis z Bruselu je prvým krokom k reforme CAP
Európska únia bola vždy plná rozdielnych názorov na riešenia, ale doteraz ich vždy našla. Kompromis dosiahnutý v Bruseli je prvým krokom k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) Európskej únie. Uviedol pre agentúru SITA predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR a hlavný vyjednávač SR s EÚ Ján Figeľ v súvislosti s britsko-francúzskym konfliktom týkajúcim sa výsledkov bruselského summitu o reforme CAP. Ako dodal, táto téma bude rokovacou agendou v rokoch 2005 a 2006 v prípravách na nasledujúce sedemročné rozpočtové obdobie do roku 2013. "Myslím si, že naším záujmom je vidieť úniu efektívnu a rozvíjajúcu sa, ktorej súčasťou chceme byť od roku 2004. Potom sa tiež budeme podieľať na týchto otázkach. Prvú odpoveď sme dostali minulý týždeň v Bruseli," dodal Figeľ po stretnutí s veľvyslancom Dánskeho kráľovstva Bernom Kjeldsenom na pôde NR
ČR: Farmári protestujú proti diskriminačnej dotačnej ponuke EÚ
Tisícky českých farmárov pochodovali v Prahe v stredu na protest proti plánu Európskej únie ponúknuť poľnohospodárom nových členských krajín nižšie dotácie oproti súčasným členom. Asi tritisíc farmárov skandovalo slogany označujúce návrhy EÚ ako diskriminačné a ako hrozbu českému poľnohospodárstvu, ktoré by sa malo stať súčasťou európskeho priestoru od roku 2004. "Nie EÚ za žobráckych podmienok," uvádza sa na jednom z transparentov. EÚ vynakladá viac ako polovicu svojho 95 miliardového ročného rozpočtu na poľnohospodárske dotácie. Farmárom budúcich členských schválila na svojom summite ponuku na štvrtinu úrovne priamych platieb súčasných členov. "Chceme férovejšie podmienky, aspoň o niečo férovejšie," povedal 47-ročný farmár z juhu ČR Jiří Kvasnovský. "Nemôžu nám poskytnúť štvrtinu a potom sem dovážať svoje dotované potraviny," dodal.
FRANCÚZSKO: EÚ by mala prestať s vyčkávaním na dohodu o RRF
Francúzsko s podporou niekoľkých ďalších krajín Európskej únie (EÚ) hodilo vojenským expertom EÚ rukavicu, keď na minulotýždňovom summite v Bruseli navrhlo, aby Európania začali s mierovými operáciami v Macedónsku bez toho, že by ďalej čakali na ukončenie dlhodobých a úniu poškodzujúcich rokovaní so Severoatlantickou alianciou (NATO), napísal britský denník Financial Times v stredu. Ide o rokovania týkajúce sa prístupu európskych Jednotiek rýchlej reakcie (RRF) k plánovacím štruktúram a zdrojom aliancie, ktoré kvôli sporu medzi Gréckom a Tureckom viaznu už dva roky. Ak by jednotky únie začali s mierovými operáciami v Macedónsku bez toho, že by najskôr existovala dohoda o ich logistickej a spravodajskej spolupráci s alianciou, mohol by to byť precedens pre budúce operácie EÚ, porušujúci implicitné spojenie s NATO, na ktorom sa lídri únie dohodli v decembri 2000 na summite v Nice, pokračuje denník. Okrem toho by takýto postup vyostril rozpory medzi krajinami v súvislosti s úlohami rodiacej sa spoločnej Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (ESDP).
NR SR: Slovenskí poslanci prvýkrát ako osobitní hostia na rokovaní EP
Poslanci NR SR sa po prvýkrát 18. až 20. novembra môžu zúčastniť ako osobitní hostia na rokovaní orgánov Európskeho parlamentu (EP) a to na základe pozvania predsedu EP Patricka Coxa. Na dnešnom rokovaní Zahraničného výboru NR SR o tom informoval jeho predseda Ján Figeľ. Ako uviedol pred novinármi, pozvaním pre zástupcov parlamentov všetkých kandidátskych krajín chce šéf EP "vyjadriť podporu procesu rozširovania a aj istú otvorenosť a ústretovosť EP pre čoraz intenzívnejšiu spoluprácu v období pred vstupom.“ Novembrové pozvanie je špecifickým a symbolickým vyjadrením tejto osobitnej podpory, zdôraznil Figeľ. V Európskom parlamente budú Slovensko zastupovať v novembri tí trinásti poslanci, ktorých plénum na 2. schôdzi schváli za pozorovateľov NR SR v EP. Ako plnohodnotní pozorovatelia v orgánoch EP začnú slovenskí poslanci pracovať až po podpise prístupovej zmluvy.
EÚ: Rozšírenie bude pre EK prioritou aj v roku 2003
Pomoc kandidátskym krajinám v príprave na vstup do Európskej únie a sledovanie plnenia záväzkov prijatých desiatimi kandidátskymi štátmi počas rokovaní o vstupe bude hlavnou prioritou pracovného programu Európskej komisie (EK) v budúcom roku. Ďalšími prioritami v pláne EK je revízia rôznych častí politiky EÚ, aby zodpovedali potrebám rozšírenia a zaistili trvalo udržateľný ekonomický rast. "Úspešné rozšírenie EÚ je historickou úlohou našej generácie. V roku 2003 musíme zabezpečiť, aby sme naše odporúčanie prijať 10 krajín mohli úspešne zrealizovať," povedal predseda EK Romano Prodi predstavujúc pracovný plán. Komisia zdôrazňuje, že bude musieť podrobne monitorovať a zaisťovať uplatňovanie a dodržiavanie európskeho práva. Bude sledovať ako sa kandidátskym krajinám darí realizovať zostávajúce reformy, ktoré im umožnia splniť k termínu vstupu aj ekonomické kritériá.
EÚ: V Bulharsku a Rumunsku musia riešiť chudobu a obchod s ľuďmi
Chudoba, nezamestnanosť a obchod s ľuďmi sú najväčšími problémami Bulharska a Rumunska, ktoré musia vyriešiť, aby mohli v roku 2007 vstúpiť do EÚ. Uviedla v stredu v rozhovore pre agentúru Reuters komisárka EÚ pre zamestnanosť a sociálne veci Anna Diamantopoulová, podľa ktorej čaká tieto balkánske krajiny bolestivá cesta pri riešení sociálnych problémov. Bulharsko a Rumunsko, najchudobnejšie kandidátske krajiny, Európska komisia neodporučila na vstup do EÚ v roku 2004, ale až v roku 2007. "Ich najväčším problémom je nezamestnanosť. Musia uskutočniť radikálne reformy trhu práce," uviedla komisárka. V Bulharsku je nezamestnaný každý piaty človek, čo je podľa nej príliš vysoké číslo. Rumunsko má nižšiu nezamestnanosť, 8,8 percenta, no musí silne znížiť počet pracovníkov v poľnohospodárstve, aby splnilo kritériá EÚ.

kh

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy z 30. októbra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy z 30. októbra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?