Cyperčania, horúci kandidáti na vstup do Európskej únie, sa dozvedeli z Bruselu nepríjemnú novinu. Ich uhorky, ktoré pestujú už niekoľko storočí, vlastne uhorkami nie sú. Nevyhovujú totiž byrokratickým normám únie. Sú veľmi malé a príliš zakrivené, nie sú teda eurokompatibilné.
Uhorka, podobne ako každý iný kus zeleniny a ovocia, musí spĺňať presné kritériá, aby sa dostala na spoločný európsky trh a mohla sa na ňom predať. Podľa nich ju zaradia do jednej z troch akostných kategórií. Uhorka hodná svojho mena musí podľa Bruselu merať vyše tridsať centimetrov a jej zakrivenie nesmie presiahnuť desatinu jej dĺžky.
Cyperské ministerstvo poľnohospodárstva nedávno navrhlo svojim pestovateľom školenie, aby sa naučili dopestovať ovocie a zeleninu v súlade s európskymi normami. „Veď naše uhorky sú lepšie, šťavnatejšie a sladšie,“ namietli roľníci z ostrovnej krajiny. „Čo má kvalita spoločné s otázkou veľkosti?“
Problémy s európskymi normami majú všetky kandidátske krajiny. V Česku nedávno rezonovala „rumová aféra“. Brusel totiž namietal, že výrobok označený ako rum musia liehovary vyrábať z cukrovej trstiny a nie z cukrovej repy. Česi teda zmenili názov a tradičný „Tuzemský rum“ bude mať na fľaši etiketu s nápisom „Tuzemák“.
Na Slovensku nám chcela únia zakázať bryndzu. V Európe totiž platí pravidlo, že všetky mliečne výrobky musia byť pasterizované, čiže tepelne upravené. Bratislavskí vyjednávači sa nakoniec s Bruselom dohodli, že bryndzu budú môcť na salašoch vyrábať ďalej, no musia sa tam zlepšiť hygienické podmienky.
Na bryndzových haluškách si však zahraniční Slováci asi nepochutnajú. Nepasterizovaná bryndza sa totiž objaví v chladiacich boxoch len v obchodoch na Slovensku. Nádejou pre Slovákov žijúcich napríklad v Nemecku či v Británii by mohla byť nedávna správa jednej z najväčších slovenských mliekarní, ktoré avizujú, že vynašli technológiu, ako vyrábať bryndzu kompatibilnú s európskymi normami.
TOMÁŠ VELECKÝ
