Nespokojní poľnohospodári zaplnili v Prahe priestor pred Úradom vlády a zastavili dopravu. FOTO - ČTK

v nemecko-francúzskeho summitu minulý týždeň vyzvala farmárov: Ideme do ulíc.

Asi šesťdesiat autobusov a asi tritisíc - zatiaľ vraj vybraných - demonštrantov dáva tušiť, že českí poľnohospodári si vybrali formu nátlaku. Najprv na svoju vlastnú vládu a prostredníctvom nej aj na Európsku komisiu. „Čechy nie sú žumpou Európy,“ hlásal transparent as ním aj dav. „Česi nie sú hlupáci,“ kričali demonštranti, ktorí odovzdali včera petíciu na úrade vlády a predsedom oboch komôr zákonodarného zboru.

„Priame platby na úrovni 25 percent sú pre poľnohospodárstvo kandidujúcich krajín likvidačné. Dostaneme sa do spoločného colného priestoru, ochranné opatrenia žiadne, ochrana domácich výrobcov žiadna, pričom financovanie odvetvia v doterajších a budúcich štátoch je rozdielne,“ sťažuje sa predseda Zemědělského svazu Českej republiky Miroslav Jirovský.

Podľa neho bruselské rozhodnutie spája v rezorte zamestnancov aj podnikateľov, ním reprezentovaná stavovská organizácia združuje napríklad len agropodniky. „Poľnohospodárov je 150-tisíc, pripočítajte si k tomu rodiny a hneď vám vyjde, koľko ľudí žije z agrárnej prvovýroby,“ hovorí predseda Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva a výživy Bohumír Dufek.

Rozdiel v priamych platbách sa podľa neho odrazí na znižovaní životnej úrovne obyvateľov nových členských krajín. „Nejde o rozdielne platby, ale aj o to, že štrukturálne fondy nebudeme schopní čerpať v plnej výške, a teda prísľub možných kompenzácií zostane len prísľubom,“ tvrdí odborový predák.

Prezident Agrárnej komory Václav Hlaváček si nevie vysvetliť vlažný postoj ostatných kandidátov. „Predpokladám, že čas slovenských a maďarských poľnohospodárov ešte len príde, keď si v plnej miere uvedomia dosahy vstupu bez kompenzácie priamych platieb,“ domnieva sa predseda komory. On osobne očakáva ostré protesty na poľskej strane. Bratislave a Budapešti len stroho odkázal: „Na každého raz dôjde.“

Agrárny rezort zamestnáva v Českej republike 4,5 percenta produktívneho obyvateľstva (na Slovensku 6,7 %). Aj včerajší protest ukázal, že českí poľnohospodári nedemonštrovali len pre politiku z Bruselu. „Neviem, či je vláda pripravená kompenzovať rozdiel v priamych platbách, ale asi to nebude schopná. Na prežitie by sme potrebovali zhruba 50 percent, a to domáci rozpočet nemusí uniesť,“ povedal Jirovský, podľa ktorého to pre kandidujúce, a zväčša chudobnejšie štáty ani nie je riešením.

Vláda Vladimíra Špidlu už avizovala, že chce poľnohospodárom pomôcť, napríklad v budúcoročnom napätom rozpočte dostane rezort o 1,5 miliardy korún viac, ako v tomto roku.

ATTILA LOVÁSZ, Praha