EÚ: Najdôležitejšie správy z 29. októbra

BRATISLAVA 30. októbra (SITA) -EÚ: Dzurinda vylučuje skupinový tlak kandidátov na EÚPremiér Mikuláš Dzurinda vylúčil možnosť skupinového a koordinovaného tlaku kandidátskych krajín na EÚ v záujme presadenia lepších finančných podmienok rozšíre

nia únie. "Vstup do EÚ nie je skupinový, ale je individuálny," uviedol Dzurinda po stretnutí lídrov kandidátskych krajín s predstaviteľmi únie na summite v Kodani. Pripustil však možnosť vzájomného stretnutia s cieľom výmeny skúseností a názorov. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan v tejto súvislosti poznamenal, že šéfovia diplomacií kandidátskych krajín sa už stretli minulý týždeň v Prahe, kde hovorili práve o financovaní rozšírenia. Ako povedal, ďalšie stretnutie sa uskutoční sa úrovni predsedov vlád. "Takéto stretnutie však nemôže nahradiť individuálne rokovania kandidátskych krajín s EÚ," uviedol s tým, že individuálne rokovania považuje za jediný spôsob, ako dosiahnuť určité ústupky zo strany únie.
EÚ: Csáky so Schusterom o referende o vstupe SR do únie
Prípravy vlády na vypísanie referenda o vstupe SR do Európskej únie (EÚ) dominovali dnešnému stretnutiu podpredsedu vlády pre integráciu Pála Csákyho s prezidentom SR Rudolfom Schusterom v Bratislave. Referendum by malo byť vypísané na prvý alebo druhý júnový týždeň budúceho roku. Na kampaň k referendu, ktorá sa začne po Novom roku, vyčlenila vláda v rozpočte 30 miliónov korún. Ľudové hlasovanie bude pravdepodobne jednodňové a bude stáť približne 120 až 140 miliónov korún. Všetci si podľa Csákyho musia uvedomiť potrebu zúčastniť sa na referende. "Päťdesiat percent plus jeden občan musí byť prítomných na tomto referende, ak máme dať presvedčivú odpoveď celej Európe, že do EÚ chceme vstúpiť," konštatoval. Vláda, ako dodal, v tomto smere chce spolupracovať aj s opozičnými politickými stranami. Podporu kampani prisľúbil aj prezident a o referende bude hovoriť so zástupcami všetkých politických strán, dodal prezidentov hovorca Ján Füle.
EÚ: Návrh európskej ústavy umožňuje vystúpenie z únie
Osnovu budúcej ústavy Európskej únie predložil v pondelok delegátom Konventu o budúcnosti EÚ jeho predseda Valéry Giscard d˝Estaing. Osem mesiacov po začatí práce dospelo toto fórum ku kľúčovému okamžiku. Pred jeho 105 účastníkmi leží "kostra" textu, ktorým by sa mala európska integrácia riadiť, podľa Giscardovej predstavy, v budúcich 20 až 50 rokoch. Píšu Lidové noviny. Sedemnásťstranový text na prvý pohľad len vypočítava články budúcej ústavnej zmluvy bez toho, aby navrhoval ich obsah. Jeho vysvetľovacia časť však ide podstatne ďalej a svedčí jasne o orientácii Giscardovho myslenia. Ústava v Giscardovom poňatí má preambulu a tri časti. Prvá z nich sa skladá z desiatich oddielov a práve v nej navrhuje Giscard najviac noviniek v porovnaní s doterajšími zmluvami, na ktorých je založená EÚ a ktoré by boli nahradené novou ústavou.
MZV: Prioritou ostáva vstup do EÚ, NATO a dobré susedské vzťahy
Vstup do Európskej únie a do NATO, ako aj dobré susedské vzťahy zostávajú naďalej prioritou slovenskej diplomacie, ktorá sa podľa jej šéfa Eduarda Kukana bude riadiť zásadami "kontinuity a primeranosti". Ako povedal v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave, do činnosti Ministerstva zahraničných vecí SR (MZV SR) sa po prvý raz dostáva kontinuita a minister zahraničia po prvý krát "dokončil svoje funkčné obdobie a dokonca si znovu sadol do kresla". Podľa Kukana, v minulosti bola úmrtnosť ministrov zahraničia rýchla, častá a vysoká." Kukan tiež podotkol, že Slovensko od svojho vzniku malo už šesť ministrov zahraničia. Primeranosť zahraničnej politiky podľa Kukana znamená, že bude zodpovedať našim možnostiam, schopnostiam, ambíciám a geopolitickým danostiam. "MZV nebude vo všetkých prípadoch v medzinárodnej situácii reagovať ako prvé, bezvýhradne a kategoricky," zdôraznil Kukan.
FRANCÚZSKO: Stretnutie Chiraca a Blaira zrejme odložené
Francúzsko v utorok naznačilo, že stretnutie prezidenta Jacqua Chiraca a britského premiéra Tonyho Blaira, naplánované na december, bude zrejme odložené. Podľa diplomatických zdrojov za očakávaným odkladom sú nezhody kvôli poľnohospodárskym dotáciám v rámci Európskej únie (EÚ), ako aj ďalšie otázky. "Potrebujeme istý čas na oboch stranách, aby sme zaistili dobrú prípravu tohto dôležitého stretnutia, budeme vás informovať o dátume summitu, keď bude stanovený," povedal novinárom hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Francois Rivasseau. Chiracov úrad zatiaľ neposkytol žiadne oficiálne vyhlásenie. Pravidelné stretnutie bolo predbežne určené na začiatok decembra, ale nebolo oficiálne potvrdené. Podľa zdrojov je teraz viac pravdepodobné, že sa bude konať začiatkom budúceho roka, ale dátum ešte nebol určený.
ŠPIDLA: ČR patrí k tvrdšiemu jadru kandidátskych štátov
Česká republika (ČR) sa bude snažiť dosiahnuť viac ústupkov voči EÚ než väčšina kandidátskych krajín. Ako uviedol v pondelok po summite v Kodani premiér Vladimír Špidla, ČR patrí k "tvrdšiemu jadru" skupiny kandidátskych štátov. Najproblémovejšia je podľa Špidlu oblasť poľnohospodárstva, kde chce Praha vyjednať spravodlivé podmienky pre českých farmárov. Na stretnutí s lídrami kandidátskych krajín v Kodani zahájila EÚ poslednú fázu rokovaní. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen vyhlásil, že podrobnosti finančného balíka, ktorý schválila únia počas summitu v Bruseli, by mohli byť doladené ešte pred decembrovým summitom EÚ. Niektoré kandidátske krajiny vrátane Poľska, Maďarska a ČR však tvrdia, že je nespravodlivé, aby ich poľnohospodári museli čakať desať rokov, kým dostanú rovnakú finančnú pomoc ako súčasní členovia únie.
KONVENT: Delegáti privítali Giscardov návrh novej ústavnej zmluvy EÚ
Za krok správnym smerom označili v utorok v Bruseli delegáti Konventu o budúcnosti Európy návrh budúcej ústavnej zmluvy Európskej únie (EÚ), ktorý v mene predsedníctva konventu predložil jeho predseda Valéry Giscard d´Estaing. Privítali zakotvenie možnosti členských štátov vystúpiť z EÚ.
Predseda Konventu o budúcnosti Európy navrhuje dať dnešnej EÚ právnu subjektivitu, pričom predpokladá, že nové zoskupenie sa nemusí nazývať Európska únia, ale napríklad Spojené štáty Európy či Zjednotená Európa. Zatiaľ čo s prvou myšlienkou súhlasí aj slovenský delegát Ján Figeľ, zmena názvu únie sa mu nepozdáva. "Myslím si, že EÚ vyjadruje dostatočne vnútorný obsah a formu súčasnej existencie spoločenstva, nielenže sme si na ňu zvykli, ale má svoj priestor aj do budúcich desaťroční. Zmeny by mohli celej myšlienke poškodiť," povedal.
SR-ČR: Spolupráca na zákone o voľbách do EP a koordinácii referend
Slovensko a Česká republika (ČR) budú spolupracovať pri príprave zákonov o voľbách do Európskeho parlamentu (EP) a taktiež by mali koordinovať postup pri referendách o vstupe do Európskej únie (EÚ). Dohodli sa na tom v utorok na prvom spoločnom stretnutí predseda slovenského parlamentu Pavol Hrušovský a jeho český hosť predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Lubomír Zaorálek. V súvislosti s referendami Zaorálek zdôraznil, že "dôležitá je predovšetkým otázka stratégie komunikácie s verejnosťou". Na otázku, kedy by sa mali referendá konať a či by nemalo byť na Slovensku skôr vzhľadom na väčšiu podporu občanov SR vstupu do únie Zaorálek uviedol, že táto diskusia je v Česku ešte otvorená. Predseda slovenského parlamentu naznačil, že by sa referendá mohli konať spoločne, keďže máme spoločné problémy a aj spoločnú stratégiu.
NEMECKO: Schröder nevidí nádej na skoré oživenie svetovej ekonomiky
Nemecký kancelár Gerhard Schröder v utorok uviedol, že vidí iba malú nádej na skoré oživenie svetovej ekonomiky. "Vývoj na medzinárodných finančných a akciových trhoch, zdržanliví spotrebitelia a investori vo všetkých veľkých svetových ekonomikách, trvalá neistota na trhoch so surovinami a energiou, ako aj výbušná situácia na Blízkom východe dávajú malú nádej na skoré globálne oživenie," uviedol Schröder vo vládnom vyhlásení, ktoré predniesol v nemeckom Bundestagu. Tradičné metódy, ako stimulovať hospodársky rast, najmä zvýšenie výdavkov, nemá už vláda k dispozícii. Nemecko sa tak bude snažiť posilniť rastový trend reformou na trhu práce a plánovanou daňovou reformou, dodal spolkový kancelár.
KONVENT: Kto opustí EÚ, musí sa vzdať aj eura
Konvent, ktorý má vypracovať návrh európskej ústavy, bude diskutovať o tom, či môže krajina opúšťajúca Európsku úniu (EÚ) zostať členom eurozóny. Dvaja členovia Konventu o budúcnosti Európy, ktorí pracujú v skupine zaoberajúcej sa ekonomickou politikou, pre agentúru Reuters v utorok povedali, že s takou alternatívou nepočítajú. Štát, ktorý vystúpi z EÚ alebo z nej bude vylúčený podľa mechanizmov obsiahnutých v návrhu európskej ústavy, by tak mal prísť zároveň aj o členstvo v menovej únii. Predseda Konventu a bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard D`Estaing predstavil minulú stredu návrh ústavy pre rozšírenú EÚ, ktorý obsahuje zatiaľ bezprecedentnú možnosť, aby členská krajina úniu opustila. Členstvo v menovej únii (EMÚ) sa pritom zatiaľ považovalo za neodvolateľné.
RUMUNSKO: Obáva sa oneskorenia druhej vlny rozšírenia EÚ
Rumunsko, ktoré je jednou z kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie (EÚ), vyjadrilo v utorok svoje obavy z toho, že vágny záväzok členských krajín EÚ voči rozšíreniu po prvej vlne v roku 2004 by mohlo ohroziť vstup Rumunska a Bulharska do únie v roku 2007. Rumunsko a susedné Bulharsko patria medzi dve najchudobnejšie krajiny ašpirujúce na členstvo v EÚ. Nie sú v desiatke väčšinou postkomunistických východoeurópskych krajín, ktoré by sa mali stať súčasťou bloku bohatších štátov už v roku 2004. Dve balkánske krajiny pravdepodobne do únie nevstúpia skôr ako v roku 2007 a zatiaľ čo získali uistenie, že prístupové rokovania budú pokračovať plnou rýchlosťou, chcú si ešte zaistiť pevný termín vstupu. Rumunský premiér Adrian Nastase na tlačovej konferencii počas svojej návštevy Bulharska povedal, že Rumunsko a Bulharsko by mali trvať na tom, aby EÚ stanovila rok 2007 ako pevný termín prijatia obidvoch krajín už na decembrovom summite EÚ v Kodani.
POĽSKO: Sľubuje bojovať za svojich farmárov, pripúšťa kompromisy
Poľsko v utorok vyhlásilo, že bude bojovať za zlepšenie podmienok vstupu do Európskej únie (EÚ), ktoré podľa neho vystavia poľských farmárov tvrdej konkurencii, hoci na druhej strane pripustilo, že je pripravené odložiť niektoré zo svojich požiadaviek v tejto oblasti. Poľsko, výrazný kritik finančného balíka ponúknutého Bruselom kandidátskym krajinám, má výrazne najväčší poľnohospodársky sektor zo všetkých desiatich väčšinou postkomunistických štátov usilujúcich o zavŕšenie prístupových rokovaní v polovici decembra a vstup do EÚ v roku 2004. Minulotýždňová bruselská dohoda medzi terajšími členmi únie o podobe finančného balíka ponúkaného novým členským štátom otvorila cestu pre náročné záverečné rokovania. Hlavný poľský vyjednávač Jan Truszczynski vyhlásil, že navrhované 10-ročné prechodné obdobie pre postupné zvyšovanie priamych platieb, ktoré začne v roku 2004 na hranici 25 percent z úrovne priamych platieb súčasných členov, vytvára pre nových členov EÚ nerovné hracie pole.

ph

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy z 29. októbra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy z 29. októbra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?