Elitné britské univerzity totiž pohrozili, že sa celkom odpoja od systému štátom plateného vyššieho vzdelávania, ak by vláda príliš zmiernila navrhované zmeny v zákone, ktoré by univerzitám umožňovali vyberať doplnkové školné vo výške niekoľko tisíc libier ročne.
V súčasnosti britskí vysokoškoláci platia maximálne 1100 libier za rok, čo predstavuje približne pätinu nákladov na ich vzdelanie. No polovica študentov je od poplatkov oslobodená, pretože pochádzajú z chudobnejších rodín.
Popredné britské univerzity tvrdia, že ak im vláda neumožní vyberať doplnkové školné, neudržia si medzinárodnú konkurencieschopnosť.
Nie je pritom pravdepodobné, že by sa zákon o vysokom školstve zmenil už v najbližších rokoch, pretože vládnuca Labouristická strana vo svojom volebnom programe prisľúbila, že doplnkové školné nezavedie.
Podľa vedenia renomovaných univerzít však túto otázku nemožno dlho odkladať. Denník Times cituje prorektora univerzity v Nottinghame, že ak ministri nebudú tento problém riešiť, najlepšie vysoké školy by sa mohli oddeliť od štátneho systému a fakticky sa stať súkromnými ustanovizňami, ktoré by za kurzy účtovali trhovú cenu.
Stúpencov vyššieho školného povzbudili výsledky nového prieskumu, ktorý zistil, že rozdiel medzi príjmami absolventov vysokých škôl a ľuďmi so stredoškolským vzdelaním je v Británii najväčší na svete. Odhaduje sa, že britskí absolventi univerzít zarobia za celý život o 400.000 libier viac ako ich nekvalifikovaní rovesníci.
Odporcovia vyššieho školného zase argumentujú, že britskí vysokoškoláci už teraz prispievajú na svoje vzdelanie takmer dvojnásobne vyššou sumou ako je priemer v krajinách, ktoré sú členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
