Začína to nevinne. Sme akýsi unavení, naša výkonnosť klesá, po čase nás bolí „celý človek“. Pridá sa k tomu kvapkajúci nos a škriabanie v hrdle, prípadne kašeľ. Je to len obyčajné prechladnutie získané prudkými prechodmi zo zimy do tepla alebo vážnejšia chrípka? Ako to rozoznať? Aj keď sú príznaky oboch chorôb príbuzné, predsa sa líšia znakmi, podľa ktorých sa môžeme orientovať.
Nádcha prichádza postupne. Prejavuje sa kýchaním a upchatým nosom, miernou únavou a je zväčša bez horúčky, aj keď sa občas môže vyskytnúť zvýšená teplota. Choroba pretrváva 3-4 dni a je skôr nepríjemná ako nebezpečná.
Chrípka je už ochorením závažnejším. Má rýchly nástup: chorého zachváti slabosť, bolí ho hlava, kĺby i svaly. Častými prejavmi sú vysoká teplota - až do 40 °C a kašeľ. Kýchanie sa vyskytuje ojedinelo. Pacient je vyradený z bežného života viac ako týždeň, z čoho 3-4 dni by mal stráviť v pokoji v posteli. Chrípka je vírusové vysoko nákazlivé ochorenie. Prenáša sa kašľaním a pri hovorení. Priebeh a dĺžka ochorenia závisí od veku, sily infekcie, schopnosti odolávať chorobám, prítomnosti iných, hlavne chronických srdcovo-cievnych ochorení. Spomínané choroby majú sezónny charakter, vyskytujú sa hlavne v zime. Dá sa im však predchádzať celoročným posilňovaním imunity, správnou výživou, telesnými aktivitami a otužovaním.
Posilnime imunitu jedlom
Základom zdravej existencie je správna výživa. Ľudia, ktorí málo dbajú na vyváženú, striedmu a na vitamíny bohatú stravu, ľahšie podľahnú infekciám. Dôležité sú hlavne vitamíny A, C a E, zaradené medzi antioxidanty, ktoré dokážu zabrániť poškodeniu buniek nášho organizmu voľnými radikálmi. A tak hlavne v jesenných a zimných mesiacoch zvýšme spotrebu ovocia a zeleniny bohatej na prepotrebné vitamíny. Tie sú hlavne v jabĺčkach, kiwi, citrusových plodov, mrkve, póre, špenáte, kapuste, brokolici, zemiakoch, cibuli… Výsostné postavenie medzi zeleninou má cesnak, nazývaný tiež „ľudový liek na všetko“. Jeho blahodarný efekt poznali už v Babylone v 3. tisícročí p.n.l. Aj keď mnohých odrádza svojím zápachom, jeho účinky sú nenahraditeľné. Ako prirodzené antibiotikum hubí baktérie a plesne, znižuje hladinu škodlivého cholesterolu, rozširuje cievy, čím znižuje krvný tlak, napráva črevnú flóru. A tak sa nenechajte odradiť pachom a preventívne zjedzte denne aspoň 1 strúčik cesnaku. Ak vás už choroba zachváti, zvýšte jeho príjem. Rýchle a dobre stráviteľné stopové prvky a minerály obsahuje petržlen a medzi najliečivejšie zeleniny zaraďujeme aj červenú repu.
Nezabúdajme na dostatok tekutín
S príchodom chladných jesenných a zimných dní klesá naša prirodzená potreba piť. Menej sa potíme, nie je nám teplo, a preto sa nepotrebujeme osviežovať a dopĺňať tekutiny v takom množstve, ako v horúcich letných mesiacoch. Ale je to len náš pocit. Voda tvorí 75 % nášho tela, slúži ako transportný systém na prenos živín a odpadových látok, roznáša teplo a má ešte mnoho ďalších dôležitých funkcií. Preto je stále množstvo vody pre normálny život nesmierne dôležité. Nedostatok vody spôsobuje únavu, malátnosť, znižuje koncentráciu. Uspáva vás teplo v prekúrených miestnostiach na pracovisku alebo doma? Neviete sa sústrediť na činnosť, ktorú vykonávate? Napite sa! V zime sa asi najviac ponúkajú teplé nápoje. Vhodné sú čaje - zelený, bylinkový alebo ovocný. Ak máte chuť na džús, preferujte stopercentné ovocné alebo zeleninové šťavy. Len nedávno sa na našom trhu objavili novinky - 100 % zeleninové šťavy s červenou repou alebo s cesnakom, ktoré zvyšujú odolnosť a pomáhajú celkovej regenerácii organizmu. Ostatné menej percentné výrobky sú veľakrát dosládzané a umelo dochucované, čím strácajú na kvalite. Vyhovujúce sú tiež stolové a minerálne vody. Dajte si však pozor na výber. Najlepšie sú s nízkou koncentráciou minerálov, aby sa zloženie približovalo k hodnotám telesných tekutín a minerálnych látok v krvi. Nevhodným nápojom na doplnenie telesných tekutín je káva, ktorá vodu neprináša, ale naopak odoberá. Má močopudné účinky a aj keď nás v prvom momente povzbudí, neskôr jej vplyvom o časť telesných tekutín prídeme. Určitú časť tekutiny môžeme doplniť tiež ovocím a zeleninou s vysokým podielom vody, napríklad broskyňami, melónom, rajčinami alebo uhorkami.
Neskrývajme sa pred chladom
V chladnom počasí je veľmi dôležitá schopnosť človeka udržať si telesnú teplotu. Ľudia chúlostiví na chlad majú oslabenú imunitu, preto sa ľahšie poddajú prechladnutiu a chorobám z neho vyplývajúcich. Mávajú častejšie nádchy, zápaly nosohltanu, hrtanu alebo priedušiek.
Pritom zdravý a otužilý človek je schopný dosiahnuť v udržiavaní telesnej teploty priam dokonalosť. Dokazujú to vianočné a silvestrovské stretnutia otužilcov, ktorí sa celú zimu tešia na zaplávanie si vo vodách premrznutých riek. Nemusíme si však pri otužovaní žŕdku klásť až tak vysoko. Väčšina z nás žije v zime v neprirodzených podmienkach umelo vy- hrievaných priestorov, pred chladom sa izolujeme oblečením a studenému prostrediu sa vystavujeme len keď je to nevyhnutné. Preto sme chúlostiví na zimu a naše telo nevie pohotovo zareagovať na rýchle teplotné zmeny. Otužovať sa môžeme chladným vzduchom. Stačí krátka ranná rozcvička pri otvorenom okne v skromnom oblečení a ani na večer pred spaním okno nezatvárajme úplne. Keďže si otužovanie vyžaduje postupnosť a sústavnosť, navykať na chladnejší vzduch by sme si mali už od jesene. Občasné a nárazové vystavovanie sa intenzívnemu chladu by mohlo privodiť len a len chorobu. Veľmi intenzívne na organizmus pôsobí otužovanie vodou, preto treba dbať na postupné zvyšovanie návyku na chlad. Začnime zmáčaním tela vlhkým vyžmýkaným uterákom s teplotou cca 30 °C a telo ihneď dobre vysušme suchým uterákom. Po niekoľkých dňoch teplotu znižujme o 1 °C až k 20-tim stupňom. Až po tomto návykovom období môžeme začať so sprchovaním. Začíname s vyššou teplotou vody, ktorú postupne po niekoľkých dňoch znižujeme až na 20 °C. Nasleduje osušenie pokožky, premasírovanie a náležité zaodetie. Myslime na to, že otužovanie nielen zvyšuje odolnosť proti chorobám, ale aj stimuluje látkovú výmenu, navodzuje príjemnú duševnú pohodu a celkovo aktivizuje organizmus.
Saunovanie - áno či nie?
Podľa archeológov rôzne druhy kamenných, dymových alebo potných kúpeľov používali už starí Gréci a Rimania. V Európe sa módna vlna saunovania rozšírila z Fínska v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Horúci a suchý vzduch v saune telo prehreje a spotí. Z tela odchádzajú škodlivé látky, dochádza k miernemu zvýšeniu srdcovej činnosti. Svalstvo a pokožka sa dokonale prekrví, začnú sa vyplavovať hormóny dobrej nálady - endorfíny. Potom nastáva fáza prudkého schladenia a odpočinok, pri ktorom sa srdce upokojuje a prichádza celkové telesné i duševné uvoľnenie. Saunovanie podporuje tvorbu protilátok a obranyschopnosť organizmu, na druhej strane extrémne náhle prechody do kontrastných teplôt sú neprirodzené a vedú k veľ-kým výkyvom krvného tlaku. Preto sa pred prvou návštevou sauny poraďte s lekárom.
Venujme sa telesnému pohybu
Ďalším spôsobom, ako vybudiť obranný systém k zvýšenej výkonnosti, je pravidelný pohyb. Fyzická aktivita produkuje teplo, ktoré dokáže rozpustiť a odplaviť z tela nežiaduce usadeniny. Zároveň sa zvyšuje prísun kyslíka. Ak máte pocit vyčerpania, pobolieva vás hlava, nezamierte do postele, ale sa choďte poprechádzať, zabehať alebo zaplávať. Nečinné ležanie vo vyhriatej miestnosti pod teplou dekou alebo perinou prináša viac škody ako úžitku. Je to doslova „liaheň“ vírusov. Každodenná prechádzka na čerstvom vzduchu za každého počasia a v každom ročnom období by sa mala stať prirodzenou potrebou nášho života. Stačí ráno odísť o pár minút skôr z domu a absolvovať cestu do práce peši. Ak je cesta veľmi dlhá a používate dopravný prostriedok, vystúpte cestou z práce o 2-3 zastávky skôr a prejdite sa. Okrem prospešného pohybu znížite aj riziko vírusového nakazenia sa v preplnenej električke alebo autobuse na minimum. A čo takto zahrať si poobede s deťmi futbal, ísť na tenis alebo si dať zraz s priateľmi v telocvični pri volejbale… Možností je veľa a zima so sebou prináša ďalšie - lyžovačku, korčuľovanie či obyčajnú guľovačku. Každý nech si vyberie, na aký stupeň pohybu sa cíti. Nejde o úplné vyčerpanie sa na pokraj fyzických síl, ale o uvedomenie si faktu, že pravidelný aktívny oddych je oveľa väčším prínosom pre naše zdravie ako sladké ničnerobenie. Organizmus sa prekysličí, svalstvo posilní a postupne si telo vypestuje zdravú pohybovú „závislosť“.
Prevencia z lekárne
Niekedy nestačí len dodržiavať dobré rady ako posilniť imunitu zdravou stravou, telesnou aktivitou a otužovaním… Ak máte zlé skúsenosti a telo napriek všetkým vašim snahám pravidelne v jesennom či zimnom období podľahne chrípke, dajte sa zaočkovať. Najlepší čas na očkovanie je práve teraz na jeseň - odporúčajú sa mesiace september, október a november. Je to čas pred očakávanou epidémiou, aby bol človek v čase najväčšieho prepuknutia už chránený protilátkami. Tie sa vytvárajú o 10 - 14 dní po očkovaní. Zdravotné poisťovne hradia očkovaciu látku len rizikovým skupinám, t.j. osobám starším ako 65 rokov, zdravotníckym pracovníkom, osobám s niektorými druhmi chronických ochorení a pod. Ostatní záujemcovia si vakcínu môžu dať predpísať u obvodného lekára a na základe predpisu zakúpiť v lekárňach. Keďže vírusov chrípky je niekoľko, každoročne sa vakcíny pripravujú podľa cirkulujúcich vírusov v populácii v predchádzajúcom roku. Lekárne ponúkajú aj široké spektrum vitamínových produktov, výživových doplnkov a bylinných preparátov, ktoré podporujú imunitu. Orientácia v rôznych značkách výrobkov, ale aj v rôznych zloženiach vitamínových a minerálnych prípravkov je zložitá. Niekto si za kritérium vyberá cenu, iní dávajú prednosť domácim či zahraničným výrobkov. Odporúčame pri výbere brať v úvahu hlavne kvalitu, účinnosť a bezpečnosť výrobku. V žiadnom prípade však len vitamínmi „v tablete“ nenahrádzajte prirodzený príjem vitamínov z potravín - hlavne ovocia a zeleniny, ale užívajte ich ako doplnok pri väčšom vypätí, v stresových situáciách, alebo keď sa necítite byť vo fyzickej pohode. (hak)
