Anarchistom, robotníkom, odborárom, ochrancom prírody, študentom, aktivistom za občianske práva - tým všetkým v Seattli padla do rany WTO. FOTO - TASR
Seattle november 1999. Päťtisíc demonštrantov zablokovalo cesty do budovy, v ktorej sa začínal uvítací ceremoniál zasadnutia Svetovej obchodnej organizácie - WTO. Väčšina hostí sa dnu vôbec nedostala. Všetky ďalšie rokovania zanikli v hluku päťdesiatich tisícov antiglobalistov a odborárov, ktorí to potom označili za míľnik v boji proti kapitalistickému vykorisťovaniu.
GATT - začiatok globalizácie
To, proti čomu bojujú, začalo dostávať dnešnú podobu na konci druhej svetovej vojny, keď sa hovorilo o potrebe nového svetového poriadku. V americkom mestečku Bretton-Woods sa v roku 1944 stretli predstavitelia budúcich víťazných štátov a založili Svetovú banku a Medzinárodný menový fond. Ich plány nezostali len pri inštitúciách zameraných na plynulý tok peňazí a rozvoj povojnového sveta. Hlavnou témou bolo otvoriť hranice medzinárodnému obchodu. To znamenalo znižovať clá, rúcať necolné bariéry, ochraňovať obchodné právo.
Prvý pokus stroskotal na rozpoltenosti ekonomického myslenia najsilnejších štátov. Vznik Medzinárodnej obchodnej organizácie zahatal zápas medzi liberalizmom a snahou ochraňovať vybrané odvetvia pred medzinárodnou konkurenciou. Konečné „nie“ povedali Američania, keď odmietli vstúpiť do organizácie, ktorá mala fungovať pod záštitou OSN. K USA sa pripojili ďalšie priemyselne vyspelé štáty a rozhodli sa vytvoriť dočasnú inštitúciu. Presne pred 55 rokmi podpísali v Ženeve Všeobecnú dohodu o clách a obchode - GATT, ktorej ambíciou už nebola široká zmluvu zahrňujúca obchod či investície, ale „len“ znižovať clá.
GATT nadlho zostala jedinou inštitúciou, ktorá definovala medzinárodné obchodné pravidla. Jej filozofiou bolo odstraňovať prekážky medzinárodného obchodu na princípe nediskriminácie a vzájomných výhod. Pravidlá GATT ošetrujú približne 90 percent svetového obchodu.
Banány, oceľ a chudoba
Od roku 1947 sa uskutočnilo osem kôl obchodných rokovaní, ktoré postupne začleňovali do systému pravidiel nové oblasti - investície, duševné vlastníctvo, služby alebo poľnohospodárstvo. Počas najvýznamnejšieho - uruguajského kola v rokoch 1986 až 1994 sa svet vrátil k myšlienke svetovej organizácie. Od roku 1995 nahradila GATT nová WTO.
Kritici globalizácie ju považujú za nástroj na presadzovanie záujmov silných ekonomík a nadnárodných korporácií. Im prisudzujú zodpovednosť za prehlbovanie regionálnych rozdielov vo svete a rozširovanie chudoby. Obľúbeným príkladom je banánová vojna, ktorú viedli Spojené štáty a koncern Chiquita proti Európe. Výrobcovia banánov v bývalých karibských kolóniách Británie a Francúzska v nej stratili exkluzivitu na export do Európy, pretože ju USA s odvolaním sa na pravidlá WTO spochybnili.
Pravidlá však len obhajujú dohodnutý liberalizmus a môžu rovnako zasiahnuť aj mocnosť, akou sú USA. V takzvanej oceľovej vojne, ktorá stále nie je dobojovaná, uznala WTO právo Európskej únie zaviesť voči Spojeným štátom odvetné opatrenia za to, že komplikujú prístup európskych oceliarní na americké trhy. Svetový obchod tak má vo WTO strážcu liberálnych princípov. Tie však zrejme nestačia na to, aby sa rozvojové krajiny mohli skutočne rozvíjať a chudobní bohatnúť.
