BRATISLAVA - Slovensko čakajú zmeny v sociálnom systéme. Dlhodobo nezamestnaní, aby dostali od štátu plnú výšku dávky sociálnej pomoci, budú musieť pracovať pre mesto. Rodičia, ktorí budú chcieť prídavky na deti, budú musieť dohliadnuť na ich riadnu školskú dochádzku. Prídavky na deti sa okrem toho celoplošne znížia. To sú prvé návrhy nového ministra práce Ľudovíta Kaníka; dnes o nich bude rokovať vláda.
Kaník chce týmito krokmi oddeliť ľudí odkázaných na sociálnu pomoc od zneužívateľov systému. Cieľom je znížiť sociálne výdavky o päť miliárd. Zvýšiť adresnosť sociálneho systému nám už niekoľko rokov odporúča aj Svetová banka a OECD. Uzákonenie zmien asi nebude dlho trvať a čoskoro sa nimi budú zaoberať poslanci. „Tieto novely zákonov budú parlamentu predkladané v skrátenom legislatívnom konaní,“ hovorí Kaníkov poradca Martin Danko.
Ak ľudia dlhodobo odkázaní na sociálne dávky nebudú pracovať pre mesto, okamžite ich preradia do skupiny „občanov v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov a budú dostávať len polovicu dávok“, vysvetlil Danko. Štát tak v sociálnom systéme znevýhodní zneužívateľov systému, ktorí poberajú dávky a načierno pracujú vo firmách či v zahraničí.
Podmienenie poberania dávok sociálnej pomoci prácou pre obce a mestá víta aj samospráva. „Práce v mestách a obciach je dosť. Určite to privítame. Ide však o to, aby to nebola obec, kto bude naháňať nezamestnaných do práce,“ povedal Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska.
K zníženiu verejných sociálnych výdavkov prispeje podľa Kaníka aj celoplošné zníženie prídavkov na deti a ich podmienenie povinnou školskou dochádzkou. Je to zároveň dvojsečná zbraň, ktorá bude motivovať niektorých rodičov, aby dohliadali aspoň na základné vzdelanie svojich detí. To je podľa vlaňajšej správy Svetovej banky hlavný problém nízkej vzdelanostnej úrovne vo východoslovenských prevažne rómskych osadách.
Na Slovensku je takmer šesťsto rómskych osád so 130 000 obyvateľmi. Chudoba v rómskych osadách je úzko spätá so stupňom ich segregácie a nízkou vzdelanosťou. „Rómovia, ktorí ukončili pravidelnú dochádzku stredných odborných škôl, žijú väčšinou v integrovanejších oblastiach a majú vyššiu životnú úroveň,“ uvádza správa Svetovej banky.
Klára Orgovánová, splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity, je presvedčená, že podmienenie prídavkov na deti ich pravidelnou školskou dochádzkou pomôže. „Súčasné metódy zlyhávajú. Ľudia, ktorí pracujú s Rómami v teréne, sa snažia ráno doviesť deti osobne do školy, ale často sa stáva, že deti odtiaľ potom aj tak utečú. Zo zákona sú za školskú dochádzku dieťaťa zodpovední rodičia, preto si myslím, že by mohlo pomôcť, keby im štát obmedzil pomoc, ak na školskú dochádzku nedozerajú.“
TOMÁŠ VELECKÝ
