„Našou prácou je poskytovať pomoc každému, kto ju potrebuje. Prichádzajú k nám ľudia v krízových stavoch, ktorí chcú svoje problémy riešiť, ale nevedia sa vymotať zo začarovaného kruhu. Klient však sám musí prísť na to, prečo sa problém stal a čo chce zmeniť. Riešenie musí byť jeho vlastné, inak to nemá zmysel,“ rozpráva o zásadách činnosti Centra poradensko-psychologických služieb v bratislavskej Petržalke jeho vedúca Eva Mallineritsová. „Naším základným poslaním je partnerské poradenstvo a rodinná psychoterapia. Stále narastá škála sociálno-patologických javov - nezamestnanosť, drogové a hráčske závislosti, neúspešné podnikateľské aktivity, zhoršenie hmotnej situácie - to všetko sa výrazne podpisuje na pohode v rodinách.“
Manželia pri rozvode používajú deti ako zbraň
Pre každého je problémom niečo iné. Niektorej žene vadí, že ju muž bije každý deň a chcela by, aby ju bil menej často, iná zas povie: vztiahol by na mňa ruku a ide! A sú aj také prípady, keď žena nevie pochopiť, že jej muž nechce čítať Annu zo Zeleného domu. Možno sa to zdá smiešne, ale ak sa ide do hĺbky, psychológ zistí, že táto žena je krehká, éterická bytosť, ktorá aj na slamienku zavesí mašličku. Jej priateľ, ktorý sa babre v gumákoch na dvore, to nevie pochopiť a veľmi jej tým ubližuje.
Územné pracovisko v Petržalke rieši v priemere 450-500 prípadov ročne, čo predstavuje 650-700 klientov a 2500 odvedených konzultácií. Niektorému klientovi stačí na pomoc hodina, ak však príde človek, ktorý plače a nevie sa utíšiť, venujú sa mu pracovníci centra dovtedy, kým je to potrebné. Na celom Slovensku v službách centier pracuje 180 ľudí, ku ktorým prichádzajú hľadať pomoc pätnásťroční, dospelí i staršia generácia.
„Deti často trpia rozvodom rodičov. Citlivo vnímajú situáciu, ale nevedia sa s ňou vyrovnať. Začnú sa množiť problémy v škole, v družine a rodič vybuchne: ešte aj to decko robí problémy! Rozvádzajúci sa rodičia často používajú deti proti sebe ako zbraň,“ hovorí vedúca centra v Petržalke.
Vyplač sa a daj päťsto korún
Centrum zatiaľ poskytuje svoje služby bezplatne, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však nedávno rozhodlo, že sa má robiť monitoring služieb, aby sa určili tie, za ktoré sa bude platiť.
Predstava, že niekto príde, vyplače sa psychológovi na pleci a on mu povie: dobre a teraz za to chcem päťsto korún, je však pre mnohých odborníkov nemysliteľná.
„Ľudia sa nás už teraz pýtajú: platí sa u vás? Pretože ak áno, nemôžem si to dovoliť.“ Vystáva otázka, ako by sa za služby malo platiť? Len v Bratislave, keďže v iných regiónoch je nezamestnanosť? Alebo sa bude zisťovať solventnosť klienta?
„Minimalizovali by sme tým naše poslanie - dostupnú pomoc jednotlivcovi, páru a rodine v krízovej situácii. Naše poradenstvo by malo ostať bezplatné,“ tvrdí Eva Mallineritsová.
Riaditeľ Centier poradensko-psychologických služieb Ivan Valkovič vysvetľuje zámer: „Zatiaľ je to všetko len v rovine úvah. Naše služby občan potrebuje. Ide len o to, že v rámci transformácie verejnej správy uvažujeme o tom, kam a ako ich organizačne zaradiť. No a potom, viete ako je to, dnes sa už za všetko platí. Uvažovali sme o tom, že štandard by sa zachoval a nadštandard by sa platil. Ale chceme udržať aj bezplatné psychologické poradenstvo pre nesolventných občanov.“
SOŇA REBROVÁ
