„V demokratickom štáte nie je totiž možné tolerovať, aby na školách boli pretriasaní Platón a Marx vedľa Lenina, Machiavelliho či Locka. Nehovoriac o tom, že na katedrách politológie sa prednášajú totalitné ideológie rovnako ako štvavé pavedy, akými sú napríklad geopolitika, masová komunikácia či sociálna psychológia. Preto si myslím, že činnosťou spomínaných katedier by sa mala začať zaoberať prokuratúra. Zdá sa mi, že sa budeme musieť zamyslieť nad vzťahom slobody prejavu a politického myslenia, pokiaľ sa bude zaoberať takými nebezpečnými záležitosťami ako sú ľudské práva, štát, vojna, politická moc, geopolitika či etnické násilie.“
Vážený pán Krištof, to sú slová vášho článku. Nemyslíte si, že práve toto je spôsob vyzývania jednotlivcov či skupín na nenávisť voči iným skupinám ľudí? Pokiaľ je to, čo prezentujete, len váš názor študenta politológie, dá sa ešte mnohé prepáčiť a možno aj napraviť.
Domnievate sa, pán Krištof, že je možné vymazať z prednášok na škole také obdobia, ako napr. vládnutie Caligulu len preto, že nebolo demokratické, fašizmus či Stalinove represálie a diktatúra v Rusku kvôli tomu, aby sa nestali návodom na činnosť nejakých jednotlivcov či skupín, podľa ich vzoru? Historická prax však ukazuje, že vždy to bude závisieť od toho, s akým zámerom budeme takéto diela študovať a aké dejinné ponaučenia z toho vyvodíme pre budúcnosť.
Takýmto spôsobom je možné študovať aj diela vami odvrhnutých autorov. V tom bude veľkosť našich študentov filozofie či politológie. Len tak sa môžeme vyhnúť „monokultúrnemu“ zameraniu. A uspejú tak aj na medzinárodnom fóre v komunikácii so študentmi svetových univerzít. Možno vás to prekvapí, ale na amerických univerzitách sa študenti vášho odboru bežne hlásia študovať ruštinu a Lenina, nemčinu a Marxa.
Vážený pán Krištof, pretože vývinová psychológia nie je na zozname disciplín, ktoré by podľa vás bolo treba zakázať, v mene jej poznatkov nech je vám odpustené. V jednej z významných publikácií o vývinovej psychológii (V. Příhoda) sa píše: „Aj keď rozumové dozrievanie je najcharakteristickejším znakom osobnosti v období rannej dospelosti (vek 21 – 30 rokov), je v ňom ešte veľa nezmieriteľnosti v správaní z minulého obdobia (adolescentné) pri hodnotení udalostí a ľudí. Snažia sa o tvrdý postup.“
V duchu tejto teórie nemôžem nebyť zhovievavý. Verím tiež v zmeny v názoroch a postojoch, ktoré prídu aj u vás v neskoršom vývinovom období. Na cestu k tomuto poznaniu si vám dovolím predostrieť myšlienky, ktoré napísal Antoine de Saint-Exupéry vo svojej Modlitbe: „Neprosím o zázrak, Pane, ale silu pre všedný život. Nauč ma umeniu malých krokov… Ochráň ma pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko. Daruj mi triezve poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú prirodzenou súčasťou života, že vďaka nim rastieme a dozrievame. Pripomínaj mi, že srdce sa často stavia proti rozumu. Pošli mi v pravej chvíli niekoho, kto má odvahu povedať mi pravdu s láskou.“
Moje slová berte, pán Krištof, práve tak.
JÁN POPRENDA, Košice
