V čase môjho dospievania, hľadania seba samého, som sa venoval ázijským bojovým umeniam a s tým spojeným východným filozofiám a náboženstvám. Potom do môjho života vstúpil Ježiš Kristus a ja som pochopil, že tieto dve cesty nie sú zlučiteľné. Nechcem teda poukazovať na to, ktoré náboženstvo má pravdu - tu niet dôkazov a každý z nás sa musí rozhodnúť sám, spoznať, čo ho skutočne napĺňa. Chcem iba povedať (a ja myslím, že niečo podobné chcela povedať i ekumenická rada), že nie je dobré spájať oba systémy.

Kresťan verí v osobného Boha, ktorý je pôvodcom všetkého, ktorý sám seba zjavil a dáva sa spoznať, Boha, ktorý nás tak nekonečne miluje, že sa stal jedným z nás, žil medzi nami a zomrel za nás, aby sme skrze jeho obetu mohli byť všetci zachránení. Náš život tu na zemi je šancou vybudovať si vzťah s týmto Bohom, aby sme po smrti mohli prebývať s ním v nekonečnej blaženosti. Ale ten vzťah môžeme vybudovať len vtedy, ak sa otvoríme jeho láske, ak mu dovolíme, aby nás obdaroval svojou milosťou. Kresťan si uvedomuje svoju slabosť a hriešnosť a učí sa nespoliehať sa v pýche len na vlastné sily. A rovnako dôležité je i poznanie, že Boh nás to učí aj tak, že nás vedie k tomu, aby sme boli otvorení voči druhým ľuďom a vedeli vo vzťahoch s nimi prijímať a byť prijatí…

Na druhej strane joga (tak ako budhizmus či ďalšie východné systémy) vychádza z hinduizmu a je neoddeliteľná od tradičnej indickej kultúry a vzdelanosti. Hinduizmus verí vo veľké množstvo bohov, ktorí často vedú medzi sebou boje, škriepia sa, škodia si navzájom. Verí v neustály cyklus reinkarnácie. Joga toto všetko v sebe obsahuje, pre Inda joga nikdy nebude len akýmsi relaxačným cvičením, ale vždy bytostne duchovnou záležitosťou. Cieľom jogína (ako aj hinduistu, budhistu…) je oslobodiť sa od cyklu reinkarnácie, ktorej živá bytosť podlieha, kým žije v nevedomosti, ktorá zahaľuje skutočnosť. Joga je teda jednou z metód, ktorou možno dosiahnuť skutočné poznanie, zjednotenie so svojím bytím, učí, ako sa rozplynúť v božstve. Jogín teda verí, že má v sebe božskú podstatu, ktorú musí objaviť, aby mohol byť oslobodený. Hľadanie tejto podstaty spočíva v umení dokonalého sústredenia a ovládnutia mysle. Jednotlivé cviky to napomáhajú tým, že do istej miery potláčajú zmyslové vnímanie, ktoré rozptyľuje, pomáhajú odstraňovať fyzické reakcie tela, aby sa duch mohol rozplynúť v nekonečne… Jogín sa učí prebývať v stave ducha, keď je zahĺbený sám do seba. Nič sa nehovorí o Božej láske, o Božej milosti, nič o potrebe druhých ľudí.

Mentalita a senzibilita Inda je úplne odlišná od našej, podmienky našej industrializovanej civilizácie a devastovaného životného prostredia sú pre cestu jogy značne nevyhovujúce, ale toto všetko by sa snáď dalo prekonať a teoreticky je možné dosiahnuť aj v našich podmienkach praktizovaním jogy očakávané výsledky.

Je však zjavné, že oba smery sú také odlišné, že si protirečia už v základných princípoch a ich kombinácia je nielen nemožná, ale pre ľudskú psychiku i nebezpečná. A je nebezpečná najmä pre ľudí, ktorým ich duchovný život nie je ľahostajný. Sú známe prípady depresií, fóbií, samovražedných sklonov a iných psychóz u ľudí, ktorí kombinovali úprimné praktizovanie kresťanstva s jogou. Aký by asi mohlo mať vplyv na krehkú psychiku detí takéto experimentovanie, ak im práve v období, keď si utvárajú predstavu o sebe, o živote, o svete, keď sa učia komunikovať a žiť v spoločenstve s inými, budeme ponúkať dve takéto odlišné cesty?

Prečo je v našej civilizácii joga prezentovaná len ako relaxačné cvičenie a nehovorí sa, čo je prvoradým cieľom týchto cvikov? Prečo sa neprezentuje hneď od začiatku, čím joga v skutočnosti je? Je to z nevedomosti alebo je to zámerné (z obavy, že celá skutočnosť by nebola taká atraktívna)? Alebo čo možno dosiahnuť, ak sa z uceleného systému vyberie len jeho malá prípravná časť (lebo cviky sú naozaj len prvým krokom), bez toho, aby sa povedalo, k čomu to má v konečnom dôsledku viesť? Ak chceme dosiahnuť niečo poriadne, treba ísť hlbšie - byť naplno kresťanom alebo naplno jogínom!

Slovensko je zatiaľ stále kresťanským štátom. Cirkev preto vysvetľuje, že cesta jogy je pre kresťana nevhodná. Svojou žiadosťou teda jednak na to upozorňuje kresťanských rodičov a zároveň nás chráni pre tým, aby sme z našich daní podporovali niečo, čo vlastne potrebuje len menšina. Je to jednoduchá rovnica - školstvo je výhodné pre väčšinu - preto ho štát podporuje (zákonmi, financiami…), vyučovanie náboženstva je pre väčšinu výhodné - štát ho preto podporuje. Joga nie je výhodná pre väčšinu, preto jej podporu treba zvážiť. Takto sa dá interpretovať názor cirkvi a taký je môj názor. Čo, samozrejme, neznamená, že by sa praktizovaniu jogy či akýchkoľvek iných náboženstiev malo brániť.

Kresťanstvo rozhodne nie je proti pokroku a vzdelaniu - veď v prostredí kresťanstva sa vyvinula najvyspelejšia civilizácia i kultúra. Hodnoty západnej civilizácie, hodnoty našej kultúry, našej morálky vychádzajú z kresťanstva. Snažme sa najskôr dobre spoznať a využiť to, čo je nám najbližšie. Kresťanstvo ponúka hlboký duchovný život, ponúka meditáciu, ponúka inšpirácie a prostriedky na ucelený rozvoj všetkých stránok duchovného, duševného i telesného rozmeru ľudskej bytosti. Ponúka naozaj život v plnosti.

JÁN NOVOTNÝ, Bratislava