BRATISLAVA - „Dnešný život je ako vo väzení. Každý deň čakám, aký účet zase nájdem v schránke. Nikdy neviem, koľko času mám na zaplatenie. Radšej bežím hneď na poštu, aby mi náhodou niečo nevypli. Nevyznám sa. Keď som bol malý a žil som s rodičmi na vidieku, nevedeli sme, čo je to platiť účet. Ako sme si život zariadili, tak sme žili. To boli krásne časy, aj keď ťažké,“ spomína na mladé časy 70-ročný pán Jozef, ktorý sa pred 30 rokmi prisťahoval do Bratislavy z malej dedinky na severe Slovenska.
Náš život je plný účtov a poplatkov. Za byt, vodu, telefón, televíziu, odvoz smetí. Všetko treba zaplatiť čo najskôr, inak príde pokuta. S každou upomienkou poplatky rastú. Niektoré spoločnosti trestajú zábudlivcov okamžitým zrušením poskytovanej služby a rodina sa večer ocitne v tmavom byte alebo s hluchým telefónom či vypnutou televíziou. Ako radia právnici, ľudia by nikdy nemali podpisovať zmluvy bez dokonalého preštudovania práv a povinností zákazníka. Ak spoločnosť mlčí a neinformuje, zákazník by sa mal vždy spýtať, čo ho čaká, keď náhodou zabudne zaplatiť účet. Ináč ho môže čakať nemilé prekvapenie.
Dosť veľká je však aj skupina notorických neplatičov, ktorí pravidelne skúšajú trpezlivosť tých, ktorí ich obsluhujú. „Denne sa stretávame s neplatičmi, nepomáhajú ani tri upomienky. Aj keď ide o malé sumy, ľudia často skončia s pozvánkou na mestskom úrade alebo až na súde,“ hovorí pracovníčka mestskej knižnice v Stupave. (maj)
