BOJNICE – Pre jednu z výprav, ktorá cez víkend chcela na Bojnickom zámku zachrániť pred malichernosťou pyšnú princeznú, sa príbeh začal odvíjať naozaj netradične. Akoby to bolo v scenári, na hradnom nádvorí nastala na chvíľku úplná tma, oblohu križovali blesky a zdvihol sa taký mohutný vietor, že začal odnášať altánok, pod ktorým sa mal príbeh odvíjať. Zaskočené dvorné dámy sa ho ani nesnažili zachytiť, zato duchaprítomný riaditeľ múzea Bojnice Ján Papco bol hneď na mieste, a tak aj pre nasledujúce výpravy mohli dobrovoľní herci z príbehu hrať pod vyzdobeným altánkom. Na scenári samotného príbehu pracovali zamestnanci múzea dlhý čas. Podarilo sa im vytvoriť milý príbeh pospletaný zo štyroch rozprávok vrátane Dobšinského a Boženy Němcovej. Divákom však najviac pripomínal dve sfilmované rozprávky – Pyšnú princeznú a Kráľa drozdiu bradu. Komnaty a sály zámku ožili príbehom lásky, do ktorého boli zapojené deti i dospelí. Aj oni nakoniec prispeli k tomu, že pyšná princezná pochopila, v čom sa ukrýva naozajstné šťastie. Deti sa mohli stať rytiermi, ktorí priniesli v zimnej záhrade kráľovi dary, mohli maľovať s dvornými maliarmi, piecť v kráľovskej kuchyni a zúčastniť sa aj záverečnej svadby či zatancovať si so šťastnou princeznou, jej ženíchom a dvoranmi na hradnom nádvorí. Rozprávkový príbeh bol popretkávaný aj osudmi postáv, ktoré sú spojené s históriou zámku v Bojniciach. Najviac súcitili s dievčinou odetou v bielom, ktorá podľa povesti dodnes blúdi chodbami zámku a hľadá svojho milého. Podľa legendy je to duch Zuzky Podhradskej, ktorú dal na hrad uniesť podlý pán Peter Póky. Jej milého nechal zverbovať k čiernemu vojsku, odkiaľ sa nikdy nevrátil. A tak smutná Zuzka dodnes blúdi zámkom a hľadá ho.