BRATISLAVA 4. februára (SITA) – Slovenská republika podľa rezortu spravodlivosti nemala možnosť transparentne sa vyjadriť k prvej správe Európskej komisie o korupcii, lebo jej návrh nebol oficiálne zaslaný nikomu na pripomienkovanie a SR nemala možnosť zaujať pozíciu k tomuto návrhu. „Takýto postup sa zásadne prieči štandardnému transparentnému postupu prijímania hodnotiacej správy v ostatných medzinárodných organizáciách zaoberajúcich sa korupciou. Výsledkom je, že správa vychádza z mnohých skreslených, respektíve dávno neaktuálnych informácií,“ uviedla v reakcii na zverejnenú správu hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová. Správa je podľa Ministerstva spravodlivosti SR navyše zostavená z výsledkov hodnotiacich procesov na pôde medzinárodných organizácii, ako je OECD, Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO) či Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC). Posledná zo všetkých hodnotiacich správ bola pre SR prijatá hodnotiaca správa GRECO, a to na plenárnom zasadnutí 18. októbra 2013. V súčasnosti je v režime dôverná, Slovenská republika musí dať súhlas so zverejnením tejto správy, ktorý do dnešného nedala. „Preto fakt, že sa ustanovenia z nezverejnenej správy GRECO nachádzajú v antikorupčnej správe EÚ a táto zverejnená je, porušuje status dôverná v zmysle uvedených rules of procedure,“ uviedla Donevová.
Obyvatelia Slovenska podľa správy EK existenciu korupcie vnímajú výraznejšie v porovnaní s priemerom za celú Európsku úniu. O tom, že v krajine je korupcia rozšírená, je presvedčených 90 percent občanov Slovenska, v rámci celej EÚ tento názor zastáva 76 percent obyvateľov. Zo správy ďalej vyplýva, že až 21 percent občanov Slovenska sa v posledných 12 mesiacoch osobne stretlo s korupciou alebo boli svedkami korupcie. Na Slovensku považuje korupciu za prekážku v podnikaní 66 percent zástupcov podnikateľov.
EK vo svojej správe konštatuje, že Slovensko vynaložilo značné úsilie na zlepšenie protikorupčného právneho rámca pre trestné právo a verejné obstarávanie. Viacero faktorov však obmedzuje účinnosť protikorupčných opatrení, a to problémy s právnymi predpismi, pocit chýbajúcej nezávislosti zložiek súdnictva a úzke prepojenie medzi politickou a podnikateľskou elitou, uvádza sa v správe. EK navrhuje, aby Slovensko posilnilo nezávislosť súdnictva a aby predovšetkým presne vymedzilo kritériá, na základe ktorých možno predsedov a podpredsedov súdov odvolať z funkcie. Komisia tiež navrhuje, aby sa zlepšila transparentnosť financovania politických strán na miestnej a regionálnej úrovni. V súvislosti so zneužívaním fondov EÚ komisia odporúča, aby sa posilnili mechanizmy kontroly s cieľom predchádzať vzniku konfliktov záujmov.
Ministerstvo spravodlivosti upozornilo, že správa sa v otázke nezávislosti justície odvoláva na prieskumy, ktoré zisťovali vnímanú, nie objektívnu nezávislosť justície. „Napriek tomu fakt, že občania slovenským súdom prevažne nedôverujú, považujeme za vážny problém,“ vyhlásila Donevová. Aj preto podľa jej slov ohlásili ďalšie návrhy zmien, ktoré prišli popri uskutočňovaní už rozbehnutých reforiem (napríklad rekodifikácii civilného práva, elektronizácii justície, obnove funkčnosti disciplinárnych senátov). Nové zmeny sa zameriavajú na zvýšenie zodpovednosti sudcov a vytvorenie mechanizmu, pomocou ktorého budú môcť preukázateľne nedôveryhodní sudcovia prísť o funkciu. „Osobitnú pozornosť venujeme príprave etického kódexu sudcov,“ dodala hovorkyňa.
Reálna, teda nie vnímaná nezávislosť súdnictva od ostatných zložiek štátnej moci je podľa MS SR v slovenskom právnom poriadku nastavená štandardne a na európskej úrovni. Zodpovedá tomu aj nadštandardné platové zabezpečenie sudcov a iné benefity. „Rezervu skôr vidíme v druhom dôležitom pilieri justície, ktorým je popri nezávislosti sudcov zodpovednosť sudcov,“ dodala Donevová.
V otázke disciplinárnych konaní voči sudcom sa vedenie ministerstva obáva, že správa komisie vychádza z informácií založených na dianí z roku 2010. „V súčasnosti systém disciplinárneho stíhania sudcov reálne nefunguje, preto boli navrhnuté príslušné legislatívne zmeny, aby mohli byť sudcovia v štandardnom disciplinárnom konaní sankcionovaní za porušenie povinností,“ vysvetlila hovorkyňa.
Možnosť odvolať predsedu súdu bez udania dôvodu bola zavedená počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011, argumentuje v reakcii na správu MS SR. “Napriek tomu odvolanie predsedu súdu nemožno chápať ako zásah do výkonu súdnictva, ale iba do výkonu administratívnej správy súdov, pričom funkcia sudcu predsedovi súdu nezaniká,“ uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti. Pripomenula, že minister počas svojho funkčného obdobia odvolal iba dvoch predsedov súdov. Napriek tomu, že zákon neukladá povinnosť odôvodniť takéto rozhodnutie, minister odvolaných sudcov o dôvodoch ich odvolania informoval.
