Konečné rozpočty kapitol
Podľa ministra financií Ivana Mikloša sa ani po nich nezmenil základný ukazovateľ verejných financií - ich podiel na HDP. „Schválený objem príjmov a výdavkov a limitov jednotlivých kapitol nepredpokladá zvýšenie celkového deficitu verejných financií,“ povedal Mikloš. Deficit má byť presne 4,99 percenta z HDP podľa metodiky Európskej únie ESA 95 a ďalej by sa nemal meniť, pretože odteraz sa bude rokovať len o tom, ako ministerstvá využijú pridelené peniaze.
Zmení sa DPH
Keďže v sobotu sa viacerým ministrom podarilo zvýšiť sumu výdavkov pre svoj rezort, dohodli sa aj na opatreniach, ktoré zvýšia príjmy štátneho rozpočtu tak, aby predišli nárastu celkového verejného deficitu. K doterajším daňovým zmenám pribudne od januára zbližovanie hornej a dolnej sadzby DPH. Dolná 10-percentná sadzba, ktorou sa zdaňujú napríklad potraviny, sa zvýši a horná 23-percentá sa zníži o tri percentuálne body. „Aj keď v rovnakej miere ide o zvýšenie a zníženie, očakávame vyšší príjem štátneho rozpočtu z dôvodu nižších nadmerných odpočtov a nižších daňových únikov,“ povedal Mikloš. Prínos pre rozpočet má byť tri miliardy.
Minister financií, pre ktorého to znamená prvý krok k prípadnému zjednoteniu sadzieb od roku 2004, predpokladá, že to neovplyvní výšku daňového zaťaženia a ani doterajšie predpovede inflácie. „Nevylučujem, že po dopočítaní tam môže byť za desatinnou čiarkou nejaký posun, ale nie výrazný,“ myslí si Mikloš o dosahu zmien DPH na zvýšenie cenovej hladiny. Ten je v štátnom rozpočte odhadnutý na 8,8 percenta. Znamená to, že sa nezmenila ani prognóza 0- až 1-percentného rastu reálnych miezd.
Najviac pridali železnici
Mikloš vymenoval plusy, ktoré na sobotnom rokovaní dosiahli ministri pre svoje rezorty, za vyše päť miliárd. Polovica z toho je pre železnice, pri ktorých sa v pôvodnom návrhu zabudlo na splátky úrokov zo starých úverov. Vláda zľavila z navrhovaného zabrzdenia mzdového rastu niektorých svojich zamestnancov. Okrem toho, že posunula zo septembra na júl valorizáciu platov sudcov, pol miliardy pridala vysokým školám, ktoré ich môžu, ale aj nemusia využiť na zvýšenie miezd.
S výnimkou ministerstiev zdravotníctva a sociálnych vecí dostali peniaze navyše všetky dôležité výdavkové rezorty, rovnako ako Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, ktoré budú môcť počítať aj s rastom koncesionárskych poplatkov. „Budeme však požadovať zastavenie tvorby nového dlhu, čo bude možné len za predpokladu zmien v riadení týchto inštitúcií a aj zvýšenia koncesionárskych poplatkov,“ zdôraznil Mikloš. Poplatky by sa mali zvýšiť od 20 do 25 percent.
Nasledujúce rokovanie vlády už bude o novelách zákonov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie želaného rozpočtu. Jeho paragrafové znenie sa má dostať k poslancom 18. novembra.