V tejto chvíli by to bolo medzi šiestimi až dvanástimi tisícami ročne. Bol by som rád, keby sa kľúčové reformy zaviedli do dvoch rokov,“ povedal minister školstva Martin Fronc pre SME po nástupe do funkcie. Proti spoplateniu denného štúdia je napríklad Slovenská rektorská konferencia.
Súčasne s poplatkami treba však podľa Fronca zaviesť aj podporný systém pre sociálne slabších študentov. Mala by sa rozšíriť možnosť získať sociálne štipendium alebo odpustenie školného, uvažuje sa aj o využití Študentského pôžičkového fondu.
Fond už sedem rokov poskytuje študentom pôžičku 20 000 korún ročne (mesačne 2000 od septembra do júna), úročenú tromi percentami a splatnú do 15 rokov od skončenia štúdia. Dvetisíc korún mesačne však dnes stačí len na základné prežitie. Štát by študentom mohol bonifikovať aj úroky bankových úverov, podobne ako zvýhodňuje hypotekárne úvery.
Ministerstvo školstva zvažuje rôzne modely. „Musíme rozhodnúť, či štát stanoví rovnaké školné pre všetky vysoké školy, či školné bude závislé od sociálnej situácie študenta a sociálne slabší dostanú podporu,“ hovorí generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva Peter Mederly. „Ak bude podpora, otázka je, aká. Môže to byť štipendium alebo pôžička.“
Vo svete podľa Mederlyho badať trend skôr k pôžičkám. „Ak pôžička, je tu zase otázka, či skôr zo štátneho fondu, alebo komerčná s bonifikovaným úrokom.“ (mar)