Peter Biľak je tvorcom písiem Fedra a Eureka. FOTO - AUTOR
Slovenský holandský grafický dizajnér Peter Biľak sa pozrie na knihu a vidí písmená, až potom začína čítať aj text Grafický dizajnér, typograf a pedagóg PETER BIĽAK (1973) pochádza z Košíc, no už päť rokov žije v Holandsku. Skončil bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení a ďalej študoval na umeleckých akadémiách v Európe a Amerike. Pred tromi rokmi založil časopis Dot Dot Dot. Vydal knihy Nečitateľnosť a Transparentnosť, pravidelne publikuje, prednáša na viacerých vysokých školách v Holandsku a má plno cien. Jeho dielo nájdete aj na www.petreb.sk a www.typotheque.com .
Kedy ste si všímať vizuál kníh a časopisov viac než obsah?
„Trošku sa za to hanbím, ale keď chytím do ruky knihu, ihneď sa pozriem, ako je urobená typografia, aké je písmo a ako je vysádzané. Tradičné vnímanie už mám zablokované. Až potom začnem text čítať.“
Aký dôležitý je dizajn?
„Rovnako ako obsah, lebo ak je prvý dojem zlý, pozmení tým celkový dojem. Myslím, že niekedy na strednej škole som si do knižiek a zošitov už kreslieval písmená a obrázky, a opravoval som to, čo sa mi v nich nepáčilo. Holandský dizajnér Ootje Oxenaar, autor najnovších holandských bankoviek, je knižným dizajnom taký posadnutý, že keď si kúpi knihy, sám si dokresľuje obal.“
Ako vnímaš roky strávené na vysokej školy?
„Keď som tam bol, bola to jediná škola tohto typu. Stretol som sa ľuďmi, ktorí mali rovnaké záujmy ako ja. To pre mňa znamenalo viac ako profesori i samotné moje práce. Vtedy som prvý raz v živote býval v internáte a veľa času som strávil debatami o dizajne.“
Slovenská umelecká komunita je rozdelená na dve skupiny, na takzvaných ozajstných a na úžitkových výtvarníkov. Grafický dizajn sa považuje za akési remeslo. Je to tak aj v Holandsku?
„Nie, tam sa hovorí, že každý druhý Holanďan je grafický dizajnér.“
A je to pravda?
„Skoro áno. Odkedy prednášam, nevychádzam z úžasu, že v Holandsku pribúdajú každý rok tisícky absolventov grafického dizajnu.“
Uplatnia sa?
„Zďaleka nie všetci. No nedávno som v Barcelone počul zaujímavú vec. Deväťdesiate roky sa považovali za roky dizajnu. Tohto roku mi tvrdili, že v Španielsku je už najvyhľadávanejšou profesiou šéfkuchár. Dnes tam každý vraj chce byť šéfkuchárom.“
Rozlišuješ striktne medzi komerčnými zákazkami od klientov a voľnou grafickou tvorbou?
„Pokiaľ môžem, neoddeľujem to. Poznám mnohých ľudí, ktorí majú zlé svedomie z toho, že robia za peniaze a po večeroch chcú robiť narýchlo niečo pre dobrý pocit. Ja sa snažím, aby ma moje najlepšie práce zároveň živili. Je to ťažké, ale dá sa to.“
Čo je vlastne komercia?
„Aj nezávislý časopis sa predáva, takže je v istom zmysle tiež komerčný. Pracujem na projektoch pre rôzne výstavy aj na knihách o architektúre, ale ani tie nie sú nekomerčné, lebo sa dostávajú na trh. No reklamu nerobím. V Holandsku je medzi reklamou a grafickým dizajnom zásadný rozdiel, u nás nie. Dizajn pre reklamu sa študuje na iných školách.“
Grafický dizajn je exponovanou záležitosťou, no súčasne je väčšinou anonymný. Aký je váš postoj k vlastným prácam?
„Samozrejme, túžim, aby dielo fungovalo aj autonómne, bez podpisu, bez značky. O autorstve v dizajne sa stále hovorí, aj keď o ňom uvažoval už pred štyridsiatimi rokmi Roland Barthes.“
Ste úspešným tvorcom viacerých písiem. Napríklad, Eureka sa používa od kancelárií holandských ministerstiev až po českú monografiu hokejistu Jaromíra Jágra. Prečo vlastne chce dizajnér pridávať k množstvám písiem vlastné?
„Je to podobné ako s textami. Každý autor chce k existujúcim prispieť ešte svojím vlastným. História kníh je spätá s históriou typografie. Pri tvorbe písma fungujú jasné, definované konvencie. Čo čítame najviac, čítame najľahšie. Kedysi sa najviac čítal švabach, dnes je skoro nečitateľný. Písmo nie je len o písmenách, ale o slovách, vetách a ich význame. Osemdesiat percent knižnej stránky sú medzery, oko totiž vníma po sekvenciách. Typografia narába s mnohými faktormi, o ktorých ľudia netušia. Skúmam aj cyriliku, indické, grécke písmo a zisťujem, že zásady písania a čítania fungujú všade na svete skoro rovnako, len znaky sa menia podľa vývoja a pôvodu jazykov.“
