Hneď, ako sa rukojemníkov podarilo oslobodiť, vystúpil ruský prezident v televízii s emocionálnym prejavom, ktorý by mohol súperiť s vyhláseniami amerických politikov po 11. septembri. „Krutý nepriateľ zlyhal v snahe strhnúť Rusko na kolená. Bude zničený!“ znelo z obrazoviek do domácností po celej krajine.
Pre mnohých však bola moskovská udalosť precitnutím z veľkoruského heroického sna. Rusi začínajú klásť nepríjemné otázky, na ktoré Putin nemá jasnú odpoveď.
Ako je možné, že tajná služba ani prezident s minulosťou agenta nevedeli dlho pripravovanému útoku zabrániť?
Znamená to, že útoky môžu pokračovať?
Čo sa to vlastne deje, veď Putin hovoril, že v Čečensku je už dávno mier?!
Udalosť prinútila aj obdivovateľov muža „tvrdej ruky“ vziať na vedomie, že tam dole na Kaukaze ani zďaleka nie je všetko pod kontrolou a ich obľúbený prezident ich roky klamal. „Viera vo všemocnosť propagandy spôsobila politickú impotenciu,“ skomentoval v denníku The Moscow Times Putinovu situáciu sociológ Boris Kagarlitsky.
V najbližších dňoch sa v Moskve dá očakávať správanie typické pre každého politika, ktorému hrozí strata dôvery. Vláda sa bude všemožne snažiť odpútať pozornosť verejnosti od kritických bodov svojho zlyhania. Federálna bezpečnostná služba aj ministerstvo vnútra dajú demonštratívnu výpoveď niekoľkým „veľkým zvieratám“.
Po tom, čo vykoná všetky kroky na učičíkanie verejnej mienky, čaká Vladimira Putina ťažká hodinka.
Buď sa zriekne svojich vlastných slov a pristúpi k politickému riešeniu, alebo pošle do Čečenska trestnú výpravu a otvorí novú dekádu kaukazského násilia.
Doteraz Putin vystupoval ako človek chladného rozumu, schopný politického vyjednávania. V tomto prípade by to však znamenalo zničenie imidžu, na ktorom postavil celú svoju kariéru.
Obraz veľkého Putina, ako zahanbujúco ide na rokovanie s čečenským prezidentom Maschadovom, ktorého už dávno zaradil medzi teroristov - to je daň, ktorú bude musieť zaplatiť za umiernené riešenie. Jeho popularita je na začiatku úpadku.
Ak si vyberie vojnu, bude mať problémy. Ruská armáda je demoralizovaná, vojaci nerešpektujú veliteľov a podnikajú po krajine divošské výpravy. Čoraz viac zlyhávajú v boji v povstalcom dôverne známom horskom teréne.
Je tu však ešte tretia možnosť: môže pokračovať v doterajšej stratégii tichej vojny. V tom prípade sa dá očakávať, že moskovská tragédia bola len začiatkom.
Únoscom, ktorých odsúdili aj sami Čečeni, sa však podarila jedna vec: prinútili verejnosť aj politikov, aby sa začali zamýšľať nad riešením dlho zamlčovaného konfliktu.
