Téma nevery ako takej sa v poslednom čase objavuje v životoch ľudí stále častejšie. Obsahuje v sebe veľký paradox – na jednej strane sa manželským sľubom verejne zaväzujeme k vernosti až do konca života, na strane druhej nám dnešný životný štýl neveru podsúva ako štandard – skúste si spomenúť na nejaký psychologický film, ktorý ste videli v poslednom čase a ktorý by neriešil nejaký milenecký trojuholník. A tak v mnohých ľuďoch narastá zmätok, spojený práve s týmto paradoxom. V dlhodobom vzťahu, keď už vášeň upadá, sa nevera môže javiť ako dobrodružstvo.
Nikto z nás si však neželá, aby mu práve jeho partner bol neverný. No významné osoby verejného života, ktoré sa nevery dopustia, stávajú sa pre nás ľudskejšími – zisťujeme, že aj oni majú chyby. A môžu nám poskytnúť návod na riešenie problému. Napríklad jedným z dôležitých faktov, prečo bola verejnosť ochotná ospravedlniť Clintonovi neveru, bol ten, že svoju vinu priznal. Tlak verejnosti ho prinútil zaujať jasné stanovisko.
Priznanie viny môže byť prvým krokom k uzmiereniu páru. Ublížený partner tak môže otvorene žiadať kompenzáciu za ublíženie. Vo všeobecnosti sa partnerský vzťah udržuje a rozvíja na základe zachovávania rovnováhy medzi prijímaním a dávaním. Priznanie viny a žiadanie primeraného zadosťučinenia je dôležité na udržiavanie rovnováhy vo vzťahu. Musí sa to však urobiť tak, aby to nezničilo vzájomnú lásku partnerov.
