FOTO - Archív
vej - niektorí odborníci ich považujú za dôkaz toho, že sklenú hmotu u nás tavili už v praveku,“ hovorí Mgr. Zuzana Francová z Mestského múzea v Bratislave. Predmety, ktoré určite pochádzajú z nášho územia, sú staré približne tisícdvesto rokov - datujú sa totiž do obdobia Veľkej Moravy. Ide najmä o náhrdelníky z farebných sklených perál rôzneho tvaru; fúkané sklo z tohto obdobia nemáme.
Prvé sklo z okolia Bratislavy
Duté sklo, teda sklené nádoby, sa na našom území objavili až koncom 13. a vo väčšom počte v 14. storočí. „Sú to predmety z obdobia vrcholnej gotiky, väčšinou valcovité, kónické poháre zdobené na povrchu plastickými nálepmi rôzneho tvaru. Boli typické pre strednú Európu a rozšírené aj na celom území Slovenska. Chemická analýza súboru stredovekého skla z nálezov v areáli bratislavskej Starej radnice ukázala, že tieto poháre pochádzajú z blízkeho okolia Bratislavy a že ich v priebehu 14. storočia vyrobili u nás,“ hovorí Zuzana Francová.
Pre mladšie obdobia zostáva hlavným problémom určitý nepomer medzi písomnými údajmi o jednotlivých sklárňach a zachovanými hmotnými pamiatkami. „Z písomných prameňov sa dozvedáme, že u nás vznikol celý rad sklární, sústredených na určitých územných celkoch,“ hovorí Zuzana Francová. Niekoľko sklární sa nachádzalo na území západného Slovenska, najznámejšou z nich bola Svätá Sidónia. Skláreň v Ompitáli (dnes obec Doľany pri Trnave) vyrábala sklo pre potreby pálffyovského dvora. Najväčší počet sklární je však doložený na strednom Slovensku, ktoré sa postupne stávalo jadrom sklárskej výroby na našom území (Sklené Teplice pri Banskej Štiavnici, Divínska huta, Handlová, oblasť Novohradu).
Mnoho skla je za hranicami
Bohatšie zdobené sklo, ktoré vznikalo na objednávku, sa veľmi ťažko odlišuje od súdobej produkcie susedných krajín. Svoju úlohu zohrala i migrácia sklárov, najmä na moravsko-slovenskom pomedzí. „Veľa sklárskych diel v depozitároch slovenských múzeí ešte len čaká na určenie svojho pôvodu,“ hovorí Zuzana Francová, „treba študovať aj materiál v zahraničí, najmä v maďarských zbierkach, kam sa slovenské sklárske výrobky dostali ešte v časoch Rakúsko-Uhorska.“
Najstaršou doteraz pôsobiacou sklárňou na Slovensku je skláreň v Zlatne. Jej výrobky získali viaceré ocenenia na výstavách ešte v období monarchie. Ďalšími významnými sklárňami boli Katarínska Huta, Utekáč; od roku 1874 skláreň v Uhrovci a od roku 1892 Lednické Rovne.
Jednoduchosť a čistota línie
Cena a hodnota historického skla stále vzrastá. Okrem kvality spracovanej skloviny sa oceňuje tvar výrobkov, ako aj ich a dekor, a to najmä pri ručne zdobených predmetoch. Moderné sklárstvo, vrátane súčasných trendov, sa skôr orientuje na jednoduchosť tvaru a čistotu línie. (ea)
