Čečeni bojujú s Rusmi o nezávislosť už dve storočia. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa aj Čečensko chcelo odtrhnúť od federácie a v septembri 1991 vyhlásilo nezávislosť. Rusko sa však rozhodlo, že región bohatý na ropu a strategický uzol medzi Kaspickým a Čiernym morom nepustí. Medzinárodne nezávislosť Čečenov uznala len vláda Talibanu v Afganistane.
Prvá vojna sa začala koncom leta roku 1994. Čečenský prezident Džochar Dudajev v apríli 1993 rozpustil parlament i vládu a zostavil prezidentskú správu. Konflikt trval od decembra 1994 do augusta 1996, keď Moskva musela podpísať prímerie a stiahnuť vojsko z Čečenska. O život prišlo okolo 100-tisíc ľudí. V roku 1997 bol za čečenského prezidenta zvolený Aslam Maschadov. Druhú - protiteroristickú - operáciu na Kaukaze začalo Rusko na jeseň 1999 po sérii čečenských útokov v Dagestane a po krvavých bombových útokoch v ruských mestách, ktoré si vyžiadali približne 300 obetí. Začiatkom minulého roka sa oficiálne vojenská časť operácie skončila. O život dosiaľ prišlo 40- až 80-tisíc ľudí, ale boje stále pokračujú.
Vojna vyhnala z domovov státisíce obyvateľov - len v Moskve žije viac ako štvrť milióna čečenských utečencov. Mimo Ruskej federácie dnes žije asi milión Čečenov. Čečensko má dnes autonómny štatút. V krajine je civilná proruská správa, niektoré časti ešte kontroluje bývalé vedenie s exprezidentom Maschadovom na čele. (čtk, kl)
Terajší ruský prezident Vladimir Putin začal v roku 1999 druhú čečenskú vojnu s nálepkou protiteroristická, dávno pred začiatkom globálnej vojny proti terorizmu.
Proti Čečenom poslal vojská po sérii výbuchov v Moskve a ďalších mestách, ktoré si vyžiadali 300 obetí. Vyhlasoval, že odkedy sa Moskva v roku 1996 stiahla z Čečenska, zakaukazská republika sa stala kolískou organizovaného zločinu a terorizmu, ktorý rozšíril svoje siete nielen do postkomunistických krajín, ale je napojený aj na fundamentalistické skupiny na Blízkom východe.
Po 11. septembri 2001 Putin argumentuje hlavne al-Káidou, ktorá vraj financuje a trénuje čečenských teroristov. Pri súčasnej dráme v moskovskom divadle Putin už vo svojom prvom vyhlásení zdôraznil: „Akcia bola riadená zo zahraničia“.
Putin mal napriek tomu v druhej vojne v Čečensku doteraz oveľa menej problémov s terorizmom ako jeho predchodca Boris Jeľcin v prvej vojne. Pri jedinom únose 31. júla tohto roku únoscovia zadržiavali 30 ľudí neďaleko kúpeľov Mineraľnyje vody a žiadali prepustenie čečenských väzňov. Všetkých rukojemníkov oslobodili.
V prvej vojne došlo k sérii únosov s politickými požiadavkami. Dvakrát zajali rukojemníkov priamo v Rusku. 14. júna 1995 ozbrojenci pod vedením Šamila Basajeva zaútočili na letisko v Buďonnovsku a potom sa spolu so stovkami ľudí zabarikádovali v nemocnici. Keď ruské jednotky na nemocnicu útočili tankami a delami, o život prišlo 150 ľudí a komando napokon predsa mohlo slobodne odísť ruským autobusom. V Čečensku potom vyhlásili prímerie.
Pri podobnej akcii v roku 1996 v nemocnici Kizľare v Dagestane a Pervomajskom, kam sa čečenské komando presunulo, únoscovia ušli do Čečenska ako hrdinovia.
Spojenie Čečenov s moskovskými atentátmi v roku 1999 sa dôveryhodne nepreukázalo, zato sa vie o bojovníkoch arabskej národnosti. Po boku presláveného čečenského povstaleckého vodcu Šamila Basajeva bojovali jednotky Jordánčana Habíba Rahmánama Chattába, ktorý predtým bojoval proti Sovietom v Afganistane.
Časť Čečenov sa hlási k tzv. wahábizmu, saudskoarabskej vetve islamu, ktorú vyznával aj afganský Taliban. Slovník islamských fundamentalistov používal aj čečenský exprezident Džochar Dudajev. Keď v roku 1994 ruské vojská zbombardovali Groznyj, vyzval moslimské obyvateľstvo Kaukazu na „svätú vojnu“.
Spojenie Čečenov s al-Káidou sa však nedostalo na medzinárodný pranier. Čečenský konflikt sa naopak stratil z povedomia. Vojnu proti terorizmu tam môže Rusko slobodne zvádzať samo - a robí to svojím spôsobom: každá rodina je podozrivá, že ukrýva teroristu a trpia najmä civilisti.
Čečeni sú dnes politicky aj nábožensky roztrieštení. Demokraticky zvolený umiernený prezident Aslan Maschadov stráca podporu, Rusko s ním odmieta vyjednávať. Keď chcel Maschadov začať pred pár mesiacmi nový politický dialóg s Moskvou a dištancovať sa od radikálov vrátane Basajeva, Putin vyšiel s novými dôkazmi o jeho spojení s al-Káidou.
Autor: kl
