Ak rodič neplatí výživné, orgány činné v trestnom konaní opätovne skúmajú, či je schopný ho platiť. Nezaväzuje ich to, že predtým o výživnom už rozhodol súd. Ak policajti povedia, že je všetko v poriadku, neplatič je voľný. Minulý rok bolo za zanedbanie vyživovacej povinnosti odsúdených 1500 ľudí, mohlo ich byť však ešte viac. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

„Dobrý deň, volám v mene svojej predavačky, je rozvedená, stará sa o dve pekné deti, ale muž jej dva roky neplatí výživné,“ zavolal do redakcie majiteľ bufetu a cukrárne v jednej obci na Záhorí. Keď sme pricestovali, na stanici čakal sám majiteľ, hoci sme sa nedohodli. V rukách držal tabuľku SME. „Keď máte tú rubriku Pohľad ženy, napíšte, ako žije žena s dvoma deťmi. Ja za ňu asi budem držať hladovku!“

Zdena Slováková sa s manželom rozviedla pred šiestimi rokmi, o výživné žiadala už pred rozvodom, s mužom dlhšie nežila. Trávil viac času v krčme a pri automatoch. Odsťahovala sa k rodičom. Krátko po rozvode sa manžel opäť oženil a dnes má novú rodinu.

Neplatič je pán

„Prestal platiť minulý rok, na súd sa môžem obrátiť, až keď neplatí pol roka. Požiadala som o exekúciu,“ hovorí Zdena a ukazuje odpoveď Okresného súdu v Malackách: Exekúcia nie je možná, neuviedla totiž zamestnávateľa. Obrátila sa na malackú políciu. V apríli podala prvé oznámenie o trestnom čine zanedbania vyživovacej povinnosti. Do septembra sa nič nedialo, poslala teda sťažnosť, že jej prípad sa riadne nerieši, a druhé trestné oznámenie. „Vaša sťažnosť sa preveruje,“ napísali jej. O niekoľko mesiacov zistili, že bola opodstatnená. Neskôr prišla kópia exmanželovej výpovede. „Som ochotný platiť, ale až keď mi to finančná situácia dovolí.“ Vraj bol niekoľko mesiacov nezamestnaný. Meno nového zamestnávateľa odmietol uviesť. V zúfalstve žena napísala na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny: „Ministerstvu neprislúcha poskytovať konkrétne rady, vec musíte riešiť súdnou cestou.“ To však Zdena už roky skúša.

Súdy nie sú nič

„Ešteže mám také dobré deti, dcéra má samé jednotky, aj chlapec má dobrú hlavu, snažím sa nedať pred nimi nič najavo. No teraz mali ísť do školy v prírode, nemohli. Som rada, že ich mám do čoho obliecť!“ Naše zákony na rozvedené matky svojím spôsobom myslia. Môžu napríklad každé tri roky požiadať o zvýšenie výživného. Za deväť rokov to Zdena urobila len raz, keď deti nastúpili do školy. Súd súhlasil: „Zvýšenie je možné, aj po ňom bude mať muž na jedného člena rodiny takmer dvakrát viac peňazí, ako bývalá manželka.“ Rozhodnutie súdu dnes však veľa neznamená, peniaze od exmanžela nie a nie prísť.

A navyše Zdenin zamestnávateľ dostal list, aby jej strhával mesačne z platu sumu, ktorú dlhuje štátu. V čase, keď bola nezamestnaná, jej totiž štát platil sociálne dávky. Lenže na to obdobie súd spätne rozhodol o zvýšení výživného. Štátu treba vrátiť 15-tisíc. Zdenin zamestnávateľ s manželkou to už nezvládli. Odpísali: „Skutočne sa ľahko píše takýto príkaz štátnemu úradníkovi, pri preverení by však zistil, že ide o rozvedenú ženu, ktorá sa riadne stará o dve školopovinné deti. Tá žena by si zaslúžila vyznamenanie za mimoriadnu obeť a starostlivosť.“ Odpoveď úradov? List vraj nemá charakter sťažnosti, a tak ho vracajú autorovi. Prednosta malackého okresného úradu sa však prekonal a pripísal, že ho list z ľudského hľadiska zaujal. Záujem podnikateľa o zamestnanca je mu sympatický, na druhej strane však stoja právne predpisy.

Zdenin príbeh nie je výnimočný. Obrátili sa na nás viaceré ženy, ale v jej príbehu sa zlúčila všetka nespravodlivosť a nedôslednosť zákonov.

ANDREA HAJDÚCHOVÁ