Košice 23. októbra (TASR) - Zákon o knižniciach je v súlade s Ústavou SR. Rozhodlo o tom plénum Ústavného súdu SR na neverejnom rokovaní, čím nevyhovelo návrhu skupiny bývalých 34 poslancov NR SR. Navrhovatelia žiadali vysloviť nesúlad niektorých ustanovení zákona o knižniciach, o doplnení zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona o Matici slovenskej (MS) s ústavou.
Navrhovateľ, ako informoval dnes poradca ÚS SR pre styk s médiami Štefan Németh, napadol tie ustanovenia zákona, podľa ktorých Slovenská národná knižnica v MS a Pamätník národnej kultúry sa k 1. júlu 2000 zlúčili do Slovenskej národnej knižnice v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Prešli na ňu aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ako aj z majetkovoprávnych vzťahov, vrátane pohľadávok a záväzkov oboch inštitúcií.
Navrhovateľ namietal aj skutočnosť, že súčasne prešiel majetok štátu, ktorý užívala Slovenská národná knižnica v MS a Pamätník národnej kultúry, zo správy MS do správy Slovenskej národnej knižnice v Martine. Podľa skupiny 34 poslancov nemožno pripustiť, aby verejnoprávny subjekt, akým je MS, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu a zriadil v súlade so zákonom svoje právnické osoby (Slovenskú národnú knižnicu v MS a Pamätník národnej kultúry) platnými zriaďovacími listinami, postavili do situácie, že sa jeho práva podstatným spôsobom zmenia.
Plénum ústavného súdu, informoval Németh, dospelo k názoru, že v tejto oblasti spoločenských vzťahov nemožno z ústavného hľadiska nič namietať proti postupu, ktorým zákonodarca najprv zákonom zverí neštátnej právnickej osobe plnenie úloh verejnej služby a potom ich zákonom upraví tak, že zverí zodpovednosť za ich zabezpečovanie inej štátnej organizácii a príslušnému orgánu štátnej správy.
"V nadväznosti na zmenu úloh zverených MS zákonodarca uskutočnil prostredníctvom napadnutých ustanovení aj zmeny v správe majetku štátu a jeho užívaní," uviedol Németh. Podľa nálezu, ako dodal, zákonodarca nezasiahol do základného ústavného práva MS vlastniť majetok. Možnosť takého zásahu pripustil v odlišnom stanovisku len jeden člen pléna ústavného súdu.