Po internete sa potuluje takáto myšlienka týždňa: „V krajine, kde je päť najpopulárnejších politikov – Mečiar, Dzurinda, Fico, Schuster a Malíková, sa treba narodiť. Sem sa jednoducho nedá prisťahovať!“ A hoci v posledných prieskumoch sa do prvej pätice prebojoval už aj Ivan Mikloš – čo by mohlo svedčiť, že ani rozum nie je celkom na lopatkách – v pozadí tohto rebríčka sa skrýva viac či menej utajené poznanie: nejde ani o umelé poradie slovenskej missky, kde môže rozhodovať všeličo, nielen šarm víťazky, ani o prvenstvo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, ale o všetky prieskumy slovenskej verejnej mienky. Aj za tieto môžu Česi alebo Maďari alebo Američania?

Po Seattle, Prahe a Göteborgu by už mohlo byť všetkým zeleným, priateľom Zeme a stúpencom trvalo udržateľného života jasné, že cez antiglobalistov cesta k chrámu nevedie. Napokon, ktoré médium by už aj odolalo záberom na ničiace tlupy a nahradilo ich v hlavnom televíznom spravodajstve niekoľkovetovou správou o vecnej diskusii o potrebe znižovania skleníkového efekt. A tak – hoci to znie cynicky – majú naši zelení na výber. Buď sa pokúsia štandardnými prostriedkami – reč je opäť o politickej strane alebo prinajmenej volebnom hnutí – ovplyvniť rozhodovacie procesy v národných parlamentoch, alebo zostanú v kúte bez pochopenia, že Rusko, Fico, Dzurinda, Mečiar, Bugár, Migaš sú len odtieňmi jednej a tej istej trvalo neudržateľnej alternatívy.