), ale aj v bežnom daňovom konaní alebo pri daňových sporoch presahujúcich len kontakt daniara a daňovníka, ktoré zasahujú už formou žaloby do súdnych konaní a následných verdiktov a rozhodnutí. V niektorých krajinách s vyspelou demokraciou už existuje aj špecialista na daňovú obranu formou profesie tzv. daňových advokátov (expertov nielen na dane a účtovníctvo, ale aj na trestné daňové právo). Podobne ako napríklad špecialisti “rozvodoví advokáti„ - aj táto profesia v priamej podobe zatiaľ na Slovensku absentuje. Nepriamo ju reprezentujú napríklad vybraní zdatní jedinci z radov komerčných právnikov, daňových poradcov a “univerzálnych„ advokátov. Prevažná väčšina daňových subjektov v SR však v rámci dostupného právno-daňového povedomia by v jednoduchších veciach mala ovládať základy daňovej obrany individuálne a až v zložitejších prípadoch vyhľadať odborníka na komerčnom princípe. K daňovej obrane je vhodné zdôrazniť známu pravdu o tom, že jedna neúspešná daňová bitka (napríklad jedna daňová kontrola na niektorej konkrétnej dani) ešte neznamená rezultát v celkovej daňovej “vojne„, lebo ide o záležitosti charakteru behu na dlhé trate (lebo vychádzam z premisy o tom, že zodpovedný podnikateľ - daňový subjekt chce na trhu zotrvať dlhodobo, t.j. nielen jedno alebo pár zdaňovacích období, ale minimálne desaťročia).
Elementárnym východiskom pre efektívnu daňovú obranu je z hľadiska konkrétnych právnych noriem najmä Ústava SR a zákon o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Elementárne zásady daňového konania
Základné zásady vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy SR a medzinárodného kontextu legislatívy a nutnosti aproximácie daňového práva SR a krajín Európskej únie (EÚ). Je vhodné podčiarknuť, že zásady sú vždy formulované len obecne v záujme čo najširšej využiteľnosti (toho - čo bolo kodifikované!), preto ich odporúčam daňovým subjektom dôsledne naštudovať, lebo pri daňovej obhajobe a daňovej obrane sa odvodením z nich dajú rozvíjať, dopĺňať a hľadať mnohé dôkazy a postupy daňových subjektov v prípade potreby ich individuálnej daňovej obrany. Okrem toho pamätajme aj na starorímske právne pravidlo, ktoré vždy pri konštrukcii zákonov využívalo princíp de minimis non curat lex (zákon sa nezaoberá maličkosťami) potvrdzujúci, že zákon má byť stručný a jasný - pričom sa má dotýkať najmä základu (fundamentu, podstaty) riešeného problému, ale nie detailne a bezo zbytku kodifikovať všetky možné alternatívy. Tento moment sa často podceňuje v tom zmysle, že sa výklad uvedených “zásad„ zužuje len a len na text, ktorý je v nich deklarovaný v tom najužšom slova zmysle, čo považujem za chybové a kontraproduktívne.
V zmysle ustanovenia dikcie paragrafu 2, zákona číslo 511/1992 Zb. (resp. zákona č.171/2001 Z.z.) v znení neskorších predpisov patrí medzi elementárne zásady daňového konania nasledovných osem bodov, ktoré je vhodné si zapamätať:
1. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
2. Správca dane (daňový úrad) postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektami a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
3. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
4. Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
5. Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
6. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
7. Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
8. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
EMIL BURÁK
(Autor je ekonomický a finančný poradca)
