peknej folkovej pesničke od Nedvěda sa tiež spieva: „…všichni jsme herci, jenom někdo líp, někdo hůř umí hrát…“) konal aj v oblasti daní nielen obozretne, ale aj uvážlivo preventívne. Základnou ideovou líniou je postreh, aby si niektoré postupy dlhodobo plánoval, a nenechával ich na poslednú chvíľu. Typickým praktickým príkladom daňovej prevencie v praxi SR môže byť napríklad nechať si urobiť audit alebo kontrolu na báze zmluvy o kontrole v predstihu pred začiatkom daňovej kontroly - čo je vhodné najmä pre začínajúcich podnikateľov. Tzv. predkontrola zo strany experta - odborníka z nedaňových orgánov, vám môže zachrániť niekedy aj obrovské finančné čiastky, lebo daňový úrad nielen dorubuje daň (ak dohľadá tzv. “finančný nález„), ale aj sankcionuje zistený nedostatok okamžitou penalizáciou. Ďalšími možnosťami môže byť napríklad vytvorenie si odborného zázemia k poradenstvu (zoznámenie sa a nadviazanie priateľstva s daňovými úradníkmi - aj keď nie z Vášho miestne príslušného daňového úradu, s daňovými alebo ekonomickými poradcami) alebo vyvodenie zodpovedných záverov a poučenie sa (v snahe vyhnúť sa najmä podobným tzv. prenosovým chybám v budúcnosti vo Vašom daňovom účtovníctve) dostatočne už z prvej daňovej kontroly, ktorú daňový subjekt absolvuje. Daňovú prevenciu je vhodné vnímať predovšetkým nie ako jednorázovú záležitosť s krátkodobou účinnosťou, ale naopak ako dlhodobý beh na dlhé trate - kde je však predpoklad komplexného benefitu (úžitku) i profitu (zisku) daňového subjektu z eliminovania možných daňových problémov ústiacich do zbytočnej straty financií (t.j. kontraproduktívnych nákladov) oveľa vyšší ako bez realizácie prevencie.

Postup k efektívnemu vybaveniu na daňovom úrade

Jedným z kvalitných atribútov daňovej prevencie daňového subjektu (daňovníka) je naučiť sa vhodne komunikovať a produktívne vybavovať veci pri jednaní so správcom dane (daňovým úradom). Mnohí daňovníci - najmä z dôvodu osobnej pýchy a pocitu určitej majetkovej nadradenosti (podľa hesla “my sme z privátneho sektoru, oveľa bohatší ako nejaký štátny úradníček - a čo ten môže, však je platený z našich daní…„) chybne uvedený atribút podceňujú, čo sa im nakoniec skôr-neskôr v praxi vždy vypomstí. Vždy doporučujeme v jednaní s daňovým úradom zvoliť uvážlivú racionálnu taktiku. Novodobá podnikateľská skúsenosť v konaní medzi daňovníkmi (daňovými subjektami) a daniarmi (daňovými úradníkmi) na Slovensku podľa postrehov daňovej praxe od roku 1990 po dnešok by sa dala zovšeobecniť do niekoľkých základných rád. Ich akceptovaním predpokladáme účinné, rýchle a efektívne vybavenie prakticky potrebných otázok daňového subjektu v bežnom daňovom styku. Niektoré z uvedených postrehov je vhodné si zapamätať a účelovo ich použiť (možno nie komplexne, ale uvážlivo selektívne podľa toho - čo si konkrétna situácia vyžaduje) aj pri príležitostnom daňovom styku (pri daňovej kontrole, pri daňovom spore, pri koncepte a doručení odvolania, atď.)

Bezplatné poradenstvo daňových úradov

Žijeme rýchlu dobu s globálnym informačným pretlakom a prílišnou technizáciou relácií, z ktorej možno majú radosť ekonómovia, určite už menej sociológovia, demografi, psychoanalytici a menej asertívne daňové subjekty. Preto aj v daňovom konaní je vhodné prispievať k efektívnej humanizácii a zákazníckej (proklientsky prístup) orientácii vývoja daňovej komunikácie. Nie všetci daňoví úradníci sú zatiaľ ochotní sa s týmto celosvetovým trendom zmieriť, lebo niektorí chápu rýchlejšie, iní pomalšie… K tomu musia vhodným komunikačným zacielením však okrem daňových úradníkov (ktorí sú za to platení z našich daní ako profesionáli) určite prispievať umnou a kultivovanou rétorikou nie na báze konfrontácie, ale na báze konštruktívnosti - aj daňové subjekty.

Ak daňový subjekt potrebuje poradiť v základných veciach - v zmysle zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (pozri najmä § 2 citovaného zákona) a niektorých ďalších (napr. zákon číslo 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch v znení zákona číslo 182/2002 Z.z. alebo zákon číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám) - daňový úrad mu v súčasnom období musí v základných veciach (napr. najmä ak ide o otázky a základné rady smerujúce k povinnosti platenia daní - napr. aký zákon daný problém rieši, dokedy treba zaplatiť daň, akými možnými spôsobmi?) poradiť bezplatne.

Ak chce daňový subjekt nadštandardné rady smerujúce k daňovej špekulácii (úspore daní), nie je možné čakať v danom smere ústretovosť daňových úradov, čo je logické a opodstatnené. V danom prípade je samozrejme nutné obracať sa na daňových alebo ekonomických poradcov, či komerčných právnikov a poradenské firmy zriadené presne k tomuto účelu na komerčnom princípe - t.j. za dohodnutú odmenu.

To je základné východisko k tomu, aby si daňový subjekt pred vstupom na pôdu daňového úradu produktívne a sofistikovane sformuloval svoju otázku tak, aby ho na daňovom úrade neodbili, že v danej veci nie sú ochotní poradiť.

EMIL BURÁK

(Autor je ekonomický a finančný poradca)