íctva, ekonomiky, obchodného práva i podnikateľského poradenstva. Daňovej technike i daňovej špekulácii musí byť nadradená racionálna daňová filozofia opierajúca sa o adekvátny nadhľad každého daňového subjektu.

Heslom a povinnosťou platiť štátu minimálne dane pomáha každý daňový subjekt pragmaticky budovať vyspelú demokraciu a zreálňovať skutočnú ekonomiku krajiny preto, aby sa s výnosmi daní v štáte minimálne mrhalo (čo sa dnes deje!), ale skôr sa hľadali rezervy (podľa princípu skutočnej potreby slovenskej ekonomiky dneška „menej troviť, viacej tvoriť“) v znovunájdení platobného poriadku (potrestanie neplatičov daní) a znižovaní neprimeraných a zbytočných vládnych výdavkov v duchu múdreho hesla našich predkov, že bohatý nie je ten, kto má najviac - ale ten, čo potrebuje najmenej!

Recept na úsporu daní

Aby sa čitateľ nezľakol tohto odborného termínu, tak hneď v úvode vysvetľujem, že tak ako napríklad pod pyšným názvom „reinžiniering“ v princípe rozumieme postup „na opravu firmy“, tak pod termínom „daňová optimalizácia“ v jednoduchosti povedané možno rozumieť akýsi „súbor receptov na to, ako zaplatiť štátu čo najnižšie dane“. Inými slovami platí, že daňovú optimalizáciu môžeme definovať ako najvýchodnejší legálny program na úhradu minimálneho objemu daňových odvodov v rámci platieb z globálneho daňového koša (t.j. súhrnu daní, ktorých je daňový subjekt platiteľom) firmy, ktorý je povinná firma ako daňovník platiť štátu podľa daňových zákonov. Daňová optimalizácia je nástroj, pomocou ktorého je možné dosiahnuť úplnú daňovú úsporu alebo aspoň minimalizáciu daní. Daňovú optimalizáciu možno realizovať v princípe troma základnými spôsobmi:

- využitím medzier v daňovej legislatíve domácej krajiny,

- využitím zahraničného daňového prostredia - najmä tzv. offshore teritórií nazývaných aj daňové raje (daňovo zvýhodnené územia, daňové oázy, proste krajiny s mäkším daňovým režimom - preto názov „daňový raj“),

Kombináciou oboch predchádzajúcich spôsobov, najmä pri tzv. transferovom oceňovaní často aj na báze zneužívania tzv. zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (resp. metód tzv. transferového oceňovania na internacionálne účely). Snaha o legálnu minimalizáciu daní by mala byť podľa nášho názoru takmer „občianskou povinnosťou“ každého daňového subjektu, aby nútila vlády každého štátu správať sa maximálne ekonomicky a hospodáriť formou intenzifikácie - t.j. využívať všetky domáce zdroje štátu, ale nemrhať nimi na kontraproduktívne projekty.

Daňové plánovanie

Program daňovej optimalizácie sa zabezpečuje daňovým plánovaním a riadením základu dane - resp. hospodárskeho výsledku daňového subjektu, pričom vzhľadom na masu dane dominantná koncentrácia pozornosti sa doporučuje orientovať najmä na dve kľúčové dane (pre štátny rozpočet z hľadiska príjmov i pre daňový subjekt z hľadiska jeho odvodov), t.j. na daň z príjmov a na daň z pridanej hodnoty. Vykonávateľom daňovej optimalizácie môže byť alebo daňový subjekt vo vlastnej réžii (pri menšej firme, t.j. napríklad hlavný účtovník alebo priamo majiteľ firmy, ak nemá účtovníka. Pri väčšej firme to môže byť napríklad interný daňový špecialista) alebo si dať túto službu zaplatiť externému dodávateľovi z radov špecializovaných poradensko-konzultačných firiem zastúpených najmä daňovými poradcami, komerčnými právnikmi, audítormi alebo ekonomickými poradcami.

K daňovému plánovaniu je vhodné používať tzv. daňový kalendár, ktorý si môže daňový subjekt zostaviť vo vlastnej réžii alebo využiť pravidelnú ponuku špecializovaných odborných periodík. Daňové plánovanie by malo zahŕňať napríklad platby preddavkov dane (mesačne alebo štvrťročne) alebo zmenu štruktúry daní v závislosti na ekonomickej stratégii - či obchodnej politiky firmy.

Riadenie základu dane sa predovšetkým dotýka dane z príjmov a využíva mnohé techniky - najmä v závislosti od typu účtovníctva daňového subjektu (či ide o jednoduché alebo podvojné účtovníctvo), právnej subjektivity (daň z príjmov fyzických osôb alebo daň z príjmov právnických osôb), predmetu podnikania i veľkosti daňového subjektu. Najznámejšia cesta k realizácii je regulácia niektorých výnosových (príjmových) a nákladových (výdavkových) platieb, napríklad na prelome účtovno-zdaňovacieho obdobia.

Bližšie námety a podrobnejšie informácie k tejto tematike nie sú cieľom tohto diela, ale v prípade záujmu čitateľa mu doporučujeme vyhľadať v súvisiacej odbornej literatúre (napr. Sepi Žilina: Dane na hrane od autora E.Buráka z r. 2000).

Špekulácia - niektoré triky a finty

Daňové finty a triky sú veľmi chráneným know-how každého daňového experta. Tvoria alchýmiu i tajomstvo daňovej špekulácie, a samozrejme, sú ich autormi opodstatnene chránené a tabuizované, lebo častokrát sú na hrane zákonnosti a ich použiteľnosť je dominantne individuálna v spolupráci s konkrétnym klientom - z radov daňových subjektov. To znamená, že masovosť v tejto oblasti, ktorá je paušálne využiteľná pre všetky daňové subjekty - nie je práve všeobecným pravidlom. Častá je najmä kombinácia tzv. legálnych daňových únikov (tax evasion) a nelegálnych daňových únikov (tax avoidance).

Zo slovenskej praxe medzi najznámejšie daňové podvody patria napríklad aj tieto:

- zámerný hospodársky zánik firmy (tzv. umelo vyvolaný krach) - po očiste bonitných aktív od nulitných aktív, ktorý je vedený a cielený tak, aby táto „skrachovaná firma“ - napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným z dôvodu jej skrachovania a nevymožiteľnosti jej záväzkov nezaplatila žiadnu daň z príjmov právnických osôb,

- tzv. „kruhové účtovníctvo“ reťazca firiem (skutočných -reálnych i len „papierových“ fiktívnych), ktorých cieľom je blokovať a odfiltrovať odvody dane z pridanej hodnoty štátu a parazitovať na ich blokovaní alebo zadržiavaní,

- v slovenskej praxi aj medzi občanmi nepodnikateľmi obľúbený úskok nazvaný „deľba DPH“, kde napr. občan - nepodnikateľ si stavia vilu a bločky za nakúpený stavebný materiál vrátane cenového podielu ceny s DPH odovzdá svojmu priateľovi - podnikateľovi v oblasti stavebníctva, ktorý je platiteľom DPH. Tento ich zaradí do svojho daňového účtovníctva ako výdaj (náklad) nutný na dosiahnutie zdaniteľného príjmu (t.j. usporí časť dane z príjmov), pričom si z tohto objemu uplatní nárok voči štátu na tzv. nadmerný odpočet (získa nedovolene aj úsporu dane z pridanej hodnoty). Časť z tohto nadmerného odpočtu si ponechá a časť (určitý participatívny podiel) vyplatí z neho občanovi - nepodnikateľovi. Pričom v danom prípade „na úkor štátu“ zarobili obaja.

- nereálne a zámerne skreslené znalecké posudky (nadhodnotené alebo podhodnotené) stavieb pri predaji nehnuteľností, ktorých cieľom je nižšia obstarávacia cena ako základ dane, t.j. následne aj nižšia daň z prevodu nehnuteľností a prechodu nehnuteľností,

- tzv. „podnikanie cez koňa“ využívané najmä formou organizovaného zločinu, kde princíp spočíva vo výbere právne dostatočne nespôsobilej osoby (napr. mentálne postihnutého človeka, nevyliečiteľne chorého človeka, ľudí v krajnej núdzi ochotných prepožičať sa k hocičomu, atď.), ktorej organizovaná skupina vybaví živnostenský list a daňovú registráciu a začne cez jej firmu podnikať a dosahovať zdaniteľné príjmy, ktoré hneď odčerpáva „do bezpečia“. Keď príde čas zaplatenia daní z týchto príjmov, nastupuje na scénu uvedená osoba „vybraný kôň“, ktorý medzičasom zomrel alebo sa „záhadne stratil“ alebo aj tak nie je spôsobilý žiadnu daň zaplatiť - ani niesť za to zodpovednosť, pričom nemá žiadny majetok, ktorý by mu mohol daňový úrad vziať do exekúcie ako zálohu na dlh vo forme nezaplatenej dane,

- redukcia základu dane firmy A -napr. právnickej osoby na úkor niekoľkých umelo založených firiem B,C,D - ktoré budú platcovia paušálnej dane z príjmu fyzických osôb takým spôsobom, že firma A im zaplatí za vyfakturované služby, ktoré tieto firmy nikdy neurobili, ale dosiahne sa tak úspora dane z rozdielového diferenciálu medzi platbou dane firmy A (ak je to právnická osoba, tak bude od r. 2002 zdanená sadzbou 25%) a firmami B,C,D (ktoré sú ako fyzické osoby platcovia paušálnej dane podľa zákona o dani z príjmov FO a ich príjmy budú zdanené maximálnou sadzbou 2,5%),

- mnohé ďalšie (bližšie pozri napr. časopis „Dane a právo v praxi číslo 17-18, 19 a 20 z roku 1999 alebo knihu Sepi Žilina: Dane na hrane).

EMIL BURÁK

(Autor je ekonomický a finančný poradca)