nej kancelárie. Samozrejme, aj v samotnom hlavnom meste sa jednotlivé lokality líšia. Podľa jeho slov sa k tým lepším radí centrum mesta, Ružinov, Karlova Ves a nemožno opomenúť ani slovenské Beverly Hills - Bôrik, Machnáč a Kolibu. Toto rozdelenie lokalít by malo ostať aj v najbližšej budúcnosti. Vplyv na tento vývoj mal aj nástup hypotekárnych produktov a zvyšujúca sa konkurencia medzi jednotlivými bankami. Svoju dôležitú úlohu stále zohráva aj stavebné sporenie.
Ostatné regióny sú na tom horšie
V mnohých obciach na Slovensku je bytový problém omnoho vypuklejší ako v Bratislave. Priemerné zárobky sú niekedy aj rádovo nižšie, ceny stavebných prác a dane z pridanej hodnoty sú však rovnaké. „Čo sa líši, je cena za pozemok,“ upozorňuje Holec. Cena výstavby sa pohybuje okolo 20 tis. Sk za meter štvorcový. V Bratislave sa k tomu musí pripočítať cena za pozemok v rozmedzí 1000 až 5000 Sk na meter štvorcový podlahovej plochy postavenej nehnuteľnosti. Ako skonštatoval, nižšia cena pri zachovaní určitého štandardu kvality nie je jednoducho možná. Pre developerov nie je mimobratislavský trh so svojou požadovanou cenou dostatočne atraktívny. V menších obciach sa k problémom s príjmom pridružuje aj nedokonalosť územných plánov.
Očakávania
sú optimistické
Trh s nehnuteľnosťami v každom štáte kopíruje hospodársku situáciu. Kúpna sila by nemala klesať a neuspokojený dopyt by mal motivovať developerov, aby trh nasýtili výstavbou nových bytov. Príprava stavebných pozemkoch určených na individuálnu a kolektívnu výstavbu je zase úloha pre miestnu samosprávu. Čo sa nezmenilo to je nepružnosť katastrálnych úradov. „Tá je spôsobená nedostatkom ľudských a finančných zdrojov, čo ide vo veľkej miere na vrub vlády,“ uzatvára Holec.
(tkl)
