ch a politických vzťahov minulosti je rozdrobenosť kresťanských veriacich na množstvo konfesií. Gréckokatolícka cirkev (tzv. uniati) vznikla v roku 1596 a hlási sa k nej desať percent veriacich. Gréckokatolíci sú kresťania, ktorí akceptujú rímskokatolíckeho pápeža ako hlavu svojej cirkvi, ale uchovali si byzantskú liturgiu. Po druhej svetovej vojne boli ich kňazi nútení zmeniť vieru. Ich majetok vrátane kostolov pripadol pravoslávnej cirkvi. Náboženskú slobodu vyhlásil až Gorbačov a zákaz katolíckej cirkvi, ku ktorej sa dnes hlásia dve percentá veriacich, bol zrušený v roku 1991. Spory panovali i medzi samotnými pravoslávnymi. V roku 1921 sa od ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) odštiepila autokefálna pravoslávna cirkev (UAPC). Dnes sa k nej hlásia dve percentá veriacich. Po rozpade ZSSR vzniká ešte jedna cirkev, kyjevský patriarchát (UPC-KP). UPC-KP a gréckokatolíci sa v 90. rokoch dožadovali majetku, o ktorý prišli v čase ZSSR, keď boli násilím pričlenení k pravosláviu. Pre 90. roky bola príznačná „vojna o kostoly“, ktorá sa neobišla bez násilia.

(čtk, tasr)