Konečný počet bánk na Slovensku nie je taký dôležitý ako to, že zo zmien na bankovom trhu by mali profitovať klienti. Ak veríme v prirodzený výber, zostanú nám tie banky, ktoré sa dokážu na trhu najlepšie presadiť, množstvom a kvalitou služieb.
Odhady o počte budúcich bánk sú rôzne, niektorí slovenskí bankoví manažéri hovoria len o piatich či šiestich, iní majú predstavu o fungujúcom sektore s desiatimi či dvanástimi bankovými domami. Rozhodnutia o prevzatí a predajoch sa zrejme aj tak nebudú odohrávať doma. Drvivá väčšina bánk je v zahraničných rukách, a preto aj fúzie a akvizície sa zrejme budú podpisovať za našimi hranicami.
Príznaky začínajúceho boja o prežitie sú už jasne viditeľné. Banky si uvedomili, že zlaté časy, kedy na pohodlný život banky stačilo využívať hotovostné problémy štátu sa skončili. Rozvoj úverovania firiem aj domácností svedčí o snahe hľadať zdroje zisku na štandardnom poli. Najlepším príkladom je hypotekárne bankovníctvo. Po dvoch rokoch od prvých hypotekárnych úverov už tento tovar ponúka osem bánk, teda viac ako tretina. Podobne dobrá bilancia je v elektronickom bankovníctve, ktoré už je alebo onedlho bude tiež normálnou súčasťou ponuky každej banky.
Tretím bojiskom sa stáva kvalita a komfort. To, ako dlho musíte stáť v banke, kým dostanete čo chcete, ako je pracovníčka ochotná a schopná vysvetliť čo preto musíte spraviť, bude rozhodujúce pre vašu spokojnosť a tým aj pre opodstatnenosť zostať na trhu.
A ako to dopadne? Bežný klient zmenu ani nemusí postrehnúť. Keď sa jeho banka stane súčasťou inej, väčšej, jeho vklad to nijako nezmení, ďalej bude musieť splácať úver a naďalej budú platiť dávno zadané trvalé príkazy. Ten jediný viditeľný znak zmeny asi zostane v úrovni služieb.
(jj)
