Pedagógovia katedry výtvarnej výchovy nitrianskej Pedagogickej fakulty I. Benca a M. Nicz sa rozhodli osloviť ostatné fakulty s katedrami výtvarnej výchovy na Slovensku (Trnava, Banská Bystrica, Bratislava, Prešov) a urobiť kvalitnú výstavu z tvorby študentov za posledné tri roky.

Výstava pod názvom Nultá hodina je prvou svojho druhu v novodobej histórii fakúlt po roku 1989. Jej zámerom je konfrontovať vzájomnú úroveň, koncepcia predstavuje akýsi výberový salón. Nie je teda analýzou alebo prieskumom všetkého, čo sa na katedrách učí a deje. Mala by byť ukážkou toho najlepšieho.

Na prácach z odboru grafiky sa podpisuje vysoký štandard tradície slovenskej grafickej školy. Zdá sa, že aj prostredníctvom takej techniky, akou je serigrafia, sa dá ešte veľa zaujímavého povedať (F. Kočiš - ateliér I. Bencu). Kvalitné sú fotky, či už dokumentárne, konceptuálne alebo klasicky poetické (ateliéry Š. Blaža, M. Žilíka). Tradičný žáner sochárstva vytláča objekt, enviroment či inštalácia. Tento stav nie je daný len nadväznosťou na tendencie súčasného umenia, ale aj požiadavkami na materiálové spracovanie, keď klasická socha, alebo aj druhy úžitkového umenia, napr. textil, dovedené do konečného výsledku sú na možnosti našej školy neúnosne náročné (ateliér textilu M. Balážovej, ateliér objektu M. Brooša ).

Akoby z núdze cnosť vyrastá často aj súčasné umenie a o to výdatnejšie s týmto princípom pracuje škola. V jej prospech svedčí, že princípy ready made, alebo použitia netradičných (i odpadových) materiálov nie sú samoúčelné, ale nesú plnohodnotnú umeleckú výpoveď, obsahujúcu často ironizujúci alebo humorný podtext. Klasické žánre sú vôbec posúvané skôr do konceptu, ktorý má na katedrách významné postavenie (ateliéry M. Nicza, B. Baláža, ale aj maliarsky koncept R. Bielika, ateliér výtvarného projektovania E. Vološčukovej, ktorá so študentmi pracovala na rade invenčných interpretácií z dejín umenia).

Medzi najmladšie ateliéry patrí intermediálna tvorba a video. Je potešiteľné, ba až obdivuhodné, že v podmienkach resp. v ich absencii, akými pre tieto žánre disponujú dnešné vysoké školy, vznikajú také pôvabné a vtipné dielka ako je animovaná Rozprávka M. Hanshilda a J. Vargu z Prešova (ateliér J. Onda), video S. Ježíkovej O kom o čom (Trnavská univerzita) alebo celý rad videoumenia z Nitry.

Škoda, že na Nultej hodine absentovali niektoré katedry, obraz o výtvarnom školstve u nás by bol pravdivejší. Tak teda nabudúce - na Prvej hodine.

EVA KAPSOVÁ
(Autorka je výtvarná teoretička)