LUXEMBURG 22. októbra (SITA) - Pripraviť pôdu pre nadchádzajúci bruselský summit Európskej únie (EÚ) je úlohou schôdzky ministrov zahraničných vecí členských štátov pätnástky, ktorá v utorok pokračuje v Luxemburgu. Na stole šéfov diplomacií sú odporúčania
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Európskej komisie (EK) uzavrieť rokovania do konca roka z desiatimi kandidátskymi krajinami ako aj návrhy o financovaní rozšírenia. Zdá sa, že ani silná podpora Írov rozšíreniu EÚ, vyjadrená jasným súhlasom so Zmluvou z Nice v sobotňajšom referende, neprinúti členské štáty únie, aby sa aspoň priblížili k dohode o financovaní rozšírenia. Predkladajúc ďalší návrh finančného balíka, ktorý by mal byť základom pre záverečné rokovania s kandidátmi, dánske predsedníctvo upozornilo, že všetky krajiny musia byť pripravené na kompromisy. Odblokovanie rokovaní bude možné iba vtedy, ak sa dokážu dohodnúť dvaja najväčší hráči, a to Nemecko a Francúzsko. Zatiaľ čo Berlín ako čistý platca do spoločného rozpočtu odmieta platiť ešte viac a chce preto znížiť výdaje na poľnohospodársku politiku a čo najviac obmedziť platby poľnohospodárom z budúcich nových krajín, pre Paríž je takýto postup neprijateľný. Rokovania však naďalej vychádzajú z návrhu Európskej komisie, podľa ktorého by počiatočná úroveň priamych platieb pre nové členské krajiny predstavovala 25 percent toho, na čo by mali mať nárok, a plnú výšku by dosiahla až po desiatich rokoch postupného zvyšovania. Štáty ako Nemecko a Holandsko podmieňujú poskytnutie akýchkoľvek priamych platieb novým štátom odštartovaním znižovania ich úrovne v terajšej únii. Od dohody o priamych platbách pritom záleží nielen to, akú výšku podpory dostanú poľnohospodári zo Slovenska a ďalších budúcich členov únie, ale aj rozdiel medzi tým, čo Slovensko do Bruselu zaplatí, a čo zo spoločného rozpočtu dostane späť v podobe štrukturálnych fondov. Podľa návrhu dánskeho predsedníctva by nové krajiny už po svojom vstupe mali dostať až 16-percentné zálohy na štrukturálne fondy. Takýto postup by spôsobil, že Slovensko by už v prvom roku po vstupe do EÚ bolo papierovo v lepšej finančnej pozícii ako pred vstupom, a nemalo by tak nárok na finančné kompenzácie. Viac ako dnešná schôdzka o výhľadoch dohody na bruselskom summite napovie pravdepodobne štvrtkové stretnutie kancelára Gerharda Schrödera s francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom v predvečer bruselského summitu. Slovensko v utorok čaká aj na to, či Španielsko odblokuje dohodu o spoločnom stanovisku pätnástky v kapitole Hospodárska súťaž. To by umožnilo, aby ju uzavrelo možno ešte do bruselského summitu alebo aspoň do konca mesiaca.