EÚ: Najdôležitejšie správy z 21. októbra

BRATISLAVA 22. októbra (SITA) - PRODI: Sme blízko cieľa, ale ešte v ňom nie smePredseda Európskej komisie Romano Prodi uvítal výsledky írskeho referenda, v ktorom sa občania tohto štvormiliónového štátu s veľkou prevahou vyslovili za Zmluvu z Nice

, umožňujúcu únii rozšíriť sa o nových členov. "Tento veľmi pozitívny výsledok je podstatným príspevkom v našej historickej misii rozšírenia. Teraz môžeme pristúpiť k záverečným prípravám na rozšírenie EÚ," povedal v nedeľu Prodi, ktorý ocenil najmä osobný príspevok írskeho premiéra Bertieho Aherna. Prodi však pripomenul, že aj keď je únia blízko k cieľu, ešte v ňom nie je. "Na budúci týždeň sa stretneme na summite v Bruseli, aby sme posúdili zostávajúce otvorené otázky.
MZV: Írske referendum predpokladom fungovania rozšírenej EÚ
Írske referendum a jeho výsledok sú dôležitým predpokladom ratifikácie Zmluvy z Nice ako právneho základu pre fungovanie rozšírenej Európskej únie (EÚ). Uvádza sa to vo vyhlásení Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR v nedeľu k referendu, v ktorom sa až 62,89 percenta voličov vyslovilo za zmluvu. Obyvatelia Írska využili svoje ústavné právo a konkrétnym spôsobom podporili napredovanie procesu európskej integrácie, vrátane prijatia nových členov. Nastávajúce historické rozšírenie EÚ je príležitosťou na zacelenie rán minulosti a odstránenie umelých deliacich čiar prostredníctvom stabilizácie mieru, demokracie a prosperity, uvádza sa vo vyhlásení.
PREZIDENT: Občania Írska dali zelenú rozširovaniu EÚ
Prezident Rudolf Schuster v nedeľu privítal výsledok referenda v Írsku a poďakoval sa jeho občanom. Potvrdením zmluvy z Nice dali zelenú rozširovaniu Európskej únie (EÚ), ktoré bude pokračovať v zvolenom tempe a tým aj šancu Slovensku získať členstvo už od 1. januára 2004. Občania Írska podľa prezidenta vyslali tiež posolstvo únii, že v zjednotenej Európe budú rozhodovať aj malé krajiny. Preto ich spolupráca bude v budúcnosti veľmi dôležitá, aj keď majú rozdielne jazyky a kultúry.
ÍRSKO: Európa si vydýchla, no bolesti hlavy zostávajú
Hlavní predstavitelia východnej aj západnej Európy si v nedeľu zhlboka vydýchli po oznámení výsledkov referenda o Zmluve z Nice v Írsku, ktoré otvorilo cestu pre vstup 10 kandidátskych krajín do únie roku 2004. Nemecký kancelár Gerhard Schröder pochválil Írov za to, že ukázali ich "zodpovednosť za osud Európy". Poľský prezident Alexander Kwasniewski sa poďakoval írskej vláde za odstránenie všetkých prekážok na prijatie zmluvy, ako aj EÚ za to, že dokázala "počúvať všetky obavy írskych voličov". Ako uviedol britský denník The Telegraph, rozšírenie EÚ však ešte nie je garantované. Nemecko, Holandsko, Británia a Švédsko, všetko "čistí" platiči, sa dožadujú reforiem agrárnej politiky ešte pred rozšírením, pretože sa obávajú enormného nárastu poplatkov.
EÚ: Šéfovia diplomacií pripravujú pôdu pre dohodu o rozšírení
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v pondelok popoludní stretnú v Luxemburgu, aby pripravili pôdu pre nadchádzajúci summit pätnástky, ktorého úlohou je dosiahnuť dohodu o financovaní rozšírenia. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen varoval, že bruselský summit potrvá tak dlho, ako bude na dosiahnutie dohody treba. Hneď po príchode do Luxemburgu privítajú ministri výsledok írskeho referenda, v ktorom občania štvormiliónového štátu doslova zachránili život Zmluve z Nice umožňujúcej EÚ rozšíriť sa o nové krajiny. Pozitívny výsledok referenda potvrdil podľa úradujúceho predsedu Európskej rady Andersa Fogha Rasmussena ambíciu dánskeho predsedníctva uzavrieť v decembri rokovania s desiatimi krajinami. Ako však pripomenul, dánske predsedníctvo samotné to nedokáže a dohodu o financovaní rozšírenia bude možné dosiahnuť iba pod podmienkou, že všetky krajiny sú pripravené na kompromisy. Bruselský summit sa začne vo štvrtok.
VERHEUGEN: Kritizuje Francúzsko za prístup k priamym platbám
Komisár Európskej únie (EÚ) pre rozšírenie Günter Verheugen kritizoval v pondelok Francúzsko za to, že doteraz nenaznačilo ochotu na zmeny v systéme poľnohospodárskych dotácií únie, ktoré by pomohli financovať vstup nových členských krajín. Paríž minulý týždeň odmietol nemecký návrh, aby sa priame platby poľnohospodárom súčasnej európskej pätnástky znižovali v priebehu ďalšej dekády a potom o ďalšie dve percentá ročne. Nemci by tak chceli vyvážiť plánovaný postupný nárast dotácií v nových členských štátoch."Musíme sa držať nastúpenej stratégie a znižovať celkové výdavky v EÚ, aby sme mohli zvládnuť dodatočné výdavky spojené s rozšírením," uviedol v pondelok Verheugen pre televíznu stanicu ARD.
EÚ: Komisár Barnier navrhuje post ministra zahraničia EÚ
Európska únia by mala vymenovať jedného človeka, ktorý by bol zodpovedný za zahraničnú politiku a vonkajšie vzťahy. Uviedol pre denník Le Figaro komisár zodpovedný za regionálnu politiku Michel Barnier. Navrhol, aby sa funkcie šéfa zahraničnej politiky únie Javiera Solanu a komisára pre vonkajšie vzťahy Chrisa Pattena spojili do jednej. "Mali by sme spojiť tieto dva posty. Išlo by o ministra zahraničia EÚ, funkcia podobná ako minister zahraničia USA," povedal Barnier. Podľa Barniera by bol nový minister zahraničia členom EK, no zodpovedal by sa Európskej rade pozostávajúcej z lídrov členských krajín. "Zavedením tejto funkcie by Európa v očiach jej obyvateľov a celého sveta konečne mala jeden hlas, ktorý ju navonok reprezentuje," povedal.
EÚ: Rozšírenie podporuje 50 percent, vstup SR iba 38 percent
Rozšírenie Európskej únie podporuje polovica jej obyvateľstva, zatiaľ čo 30 percent je proti nemu. Ako ďalej vyplýva z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý v pondelok zverejnili v Bruseli, vstup Slovenska si želá iba 38 percent obyvateľov únie. Rovnaké percento je aj proti členstvu Slovenska v EÚ. Slovensko si tak v pravidelnom prieskume Eurobarometer udržalo svoje vlaňajšie šieste miesto v obľúbenosti spomedzi dvanástich kandidátskych krajín, hoci oproti minulému roku podporuje jeho vstup o dve percentá občanov menej ako vlani.
Najväčšiu podporu u obyvateľov terajších členských štátov únie má Maďarsko, ktorého vstup si želá 48 percent opýtaných. Nasledujú Malta (47 percent), Poľsko (44 percent), Cyprus a Česká republika (43 percent), teda štáty, ktorých majú na svojej strane stále viac zástancov ako odporcov.
EP: Zahraničný výbor odporúča SR antidiskriminačnú legislatívu
Zahraničný výbor Európskeho parlamentu (EP) začne v pondelok večer v Štrasburgu rokovať o návrhu rezolúcie o rozšírení, v ktorej kandidátskym krajinám pripomína dôležitosť boja proti korupcii a posilňovania administratívnych štruktúr zodpovedných za uplatňovanie európskej legislatívy v praxi. V časti venovanej Slovensku sa odporúča prijatie antidiskriminačnej legislatívy. Rezolúcia, ktorú EP prijme 20. novembra, bude poslednou pred plánovaným ukončením rokovaní o vstupe s desiatimi kandidátskymi krajinami, vrátane Slovenska. Vo všeobecnej časti rezolúcie poslanci upozorňujú na pretrvávajúce nedostatky v oblasti boja proti korupcii. V niektorých prípadoch sú znepokojení zlým postavením rómskej menšiny. Veľkým problémom zostávajú podľa návrhu administratívne kapacity, ako aj fungovanie súdnictva. "Požiadali sme slovenskú vládu, aby predložila správu o Rómoch a dúfam, že ju ešte v tomto roku dostaneme. Pozrieme sa tiež na problém s korupciou, lebo Slovensko je medzi prvými na zozname Transparency International. A konečne veľmi dôležitá je aj úloha súdov," povedal pred rokovaním výboru spravodajca EP pre Slovensko Jan-Marinus Wiersma.
MZV: Kukan do Prahy na stretnutie Laekenskej skupiny
Na utorkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí desiatich krajín kandidujúcich na členstvo v Európskej únii (EÚ) v Prahe sa zúčastní aj šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. Šéfovia diplomacie krajín takzvanej Laekenskej skupiny budú diskutovať najmä o Strategickom dokumente a pravidelných správach Európskej komisie. Budú tiež hovoriť o spolupráci pristupujúcich krajín v záverečnej fáze rokovaní. Zástupcovia kandidujúcich krajín chcú na pražskom stretnutí prijať spoločné vyhlásenie k finančnému zabezpečeniu rozširovania EÚ. Na záver stretnutia ministrov zahraničných vecí prijme na Pražskom hrade prezident ČR Václav Havel.
FISCHLER: Poľnohospodárstvo a rozšírenie netreba spájať
Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Franz Fischler varoval v pondelok kritikov reformy, aby nezneužívali poľnohospodárstvo ako prostriedok na obmedzenie nákladov na rozšírenie EÚ. Podľa Fischlera by sa rozšírenie oneskorilo, ak bolo spájané s reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ. Proti reforme CAP sa stavia najmä Francúzsko, Španielsko a Írsko, ktoré zo súčasného systému profitujú. "Tí, čo chcú spájať poľnohospodárstvo a rozšírenie by mali nájsť odvahu a povedať, čo by to v praxi znamenalo - odklad rozšírenia," uviedol Fischler.

kh

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy z 21. októbra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy z 21. októbra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?