Školy sa bránia proti prílišnej redukcii odborov - tvrdia, že nové členenie bude nevýstižné a nepostačujúce.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
„Redukovanie odborov je chaotické a nevieme, aký bude výsledok,“ povedal pre SME prodekan pre pedagogickú činnosť na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Peter Turček. Sťažuje sa najmä na to, že kým oni sa snažia počet odborov redukovať, iné školy takú snahu nemajú. „Ak chce ministerstvo radikálne znížiť počet odborov, budeme mať jeden odbor strojníctvo a jeden stavebníctvo. Ale potom nech je iba jeden odbor právo, jeden ekonómia a budeme mať na Slovensku 20 študijných odborov! Nie je korektné, ak sa v štruktúre objaví 13 študijných odborov z ekonomiky.“
Rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Imrich Okenka si podobne ako prorektor Univerzity Komenského Ivan Ostrovský myslí, že z redukcie odborov môže vzísť opak. „Univerzity a fakulty nie sú veľmi ochotné akceptovať návrh na zredukovanie počtu študijných odborov. Naopak, ukazuje sa, že zmena je príležitosťou na vnesenie ďalších, doteraz neexistujúcich odborov, čo môže spôsobovať rozšírenie nomenklatúry, a nie jej zníženie. Každá fakulta sa chce totiž vidieť vo svojej skupine čo najpodrobnejšie.“
Za najzávažnejší problém na „svojej“ univerzite považuje skutočnosť, že v súčasnosti majú akreditovaných 58 študijných a vedných odborov, po novom by však mali mať len dva (rastlinná a živočíšna výroba a záhradníctvo). „Je to absolútne nevýstižné a nepostačujúce. V roku 1999 Ústav informácií a prognóz školstva vydal usmernenie, ktoré našim podmienkam vyhovuje aj dnes. V tomto návrhu je poľnohospodárstvo reprezentované desiatimi špecifikovanými odbormi. Je zaujímavé, že aj tento návrh sa, podobne ako teraz, opieral o štruktúru ISCED.“
Diskusiu v smere tvorby nového návrhu však považuje Okenka za plodnú a zo strany ministerstva školstva za maximálne ústretovú.
Prorektor Žilinskej univerzity Michal Pokorný sa k téme študijných odborov vyjadril takto: „Vyhláška o študijných odboroch je pravdepodobne v záverečnej fáze prípravy, ale už teraz by bolo neskoro.“ Dodáva, že problémov je viac. „Od študijných odborov sa odvíjajú študijné programy, ktoré treba akreditovať, chýbajú tiež niektoré legislatívne dokumenty univerzít a fakúlt, napríklad kritériá na obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov, študijné plány, študijné poriadky, organizačné poriadky a podobne. Tieto dokumenty vyžaduje zákon o vysokých školách a sú pre chod školy nevyhnutné.“
(sr, gal)
