Počet študijných odborov treba znížiť a priblížiť európskej klasifikácii. Inak budú mať slovenskí absolventi so svojimi diplomami v zahraničí stále problémy. FOTO SME - SOŇA REBROVÁ

Odborníci hovoria, že enormné množstvo odborov u nás vzniklo z historických dôvodov. Tiež však preto, že keď chcel niekto byť profesorom, ideálne bolo, keď mal svoj vlastný odbor. „Keď to preženiem, tak vznikali odbory typu: Prekladateľstvo vlastných mien,“ vysvetľuje prorektor pre rozvoj Univerzity Komenského Ivan Ostrovský a dodáva: „Obrovským množstvom odborov sme sa stali nečitateľnými pre zahraničie.“

Nový zákon študijné odbory redukuje

Na jar tohto roku bol prijatý nový zákon o vysokých školách. Vo viacerých oblastiach nastanú zmeny: štúdium sa rozčlení na bakalárske, magisterské a doktorandské, všetky školy by mali prejsť na kreditový systém, pripravuje sa systemizácia profesorských a docentských miest.

Od leta sa pracuje aj na novej štruktúre študijných odborov. „Základná téza je byť prehľadnejší, aby naši študenti a absolventi mali menej problémov pri nostrifikácii diplomov a pri organizovaní študentských mobilít,“ vysvetľuje Ivan Ostrovský. Školy však za svoje študijné odbory bojujú: „Ich redukcia totiž pomerne úzko súvisí s pripravovanou systemizáciou miest profesorov a docentov. A tam sa už ľudia cítia ohrození.“

Na základe nových odborov budú vytvorené študijné programy, ktoré musia prejsť akreditáciou. Od 1. septembra 2004 totiž môžu vysoké školy prijímať študentov len na novoakreditované programy. Keď sa od tohto termínu odráta čas potrebný na prípravu príjímacích pohovorov, zostáva na zvládnutie tohto procesu len asi 10 mesiacov.

Školám chýbajú vykonávacie predpisy

Na školy sa navalilo množstvo práce v čase dovoleniek. Teraz protestujú, že ich pripomienky často zostávajú bez povšimnutia.

„Mnohé veci sa nedotiahli,“ hovorí dekanka Filozofickej fakulty Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave Božena Kozmová. „U niektorých študijných odborov sa európsky model akceptoval, u iných zase nie. Napríklad etnológiu navrhli iba ako doktorandské štúdium, pritom tento odbor existuje na európskych univerzitách normálne ako bakalárske a magisterské štúdium. Dohodlo sa tiež, že sa vypracujú základné korpusy každého predmetu v rámci odboru, a podľa nich komisia vypracuje akési štandardy, ale nič sa nedeje. Potrebujeme sa už teraz pripravovať na jednotný európsky kreditový systém, ktorý sa opiera o novovytvorené študijné programy a stále čakáme na vykonávacie predpisy.“

Práce viaznu a času je málo

Vysoké školy sa sťažujú, že nový zákon je nedomyslený a niektoré jeho časti si odporujú. Prekáža im, že systematickú prácu nabúravajú čiastkové zmeny, zdržanie v jednej oblasti ovplyvňuje aj prácu na iných úlohách a času je málo. „Nie je dobré, keď sa menia základné zámery počas práce ,“ hovorí prorektor pre rozvoj Trenčianskej univerzity Ján Garaj. „Treba, aby sa veci pohli, pretože jeden krok nadväzuje na druhý. Do konca roka musíme ešte urobiť systemizáciu miest profesorov a docentov, ale kým nemáme študijné odbory, so systemizáciou nepohneme. Ale snáď by to už mohlo dostať trošku inú rýchlosť a dimenzie, pretože terajší minister je v obraze.“