Pri rybníčku rástol starý košatý dub. Jeho korene siahali až k vode a rozložitá koruna vrhala tieň aj na štíhlu trstinu rastúcu v rybníčku. Keď vietor zašuchotal v jej lístí, pokojne sklonila hlávku až k vodnej hladine.
Raz sa jej dub prihovoril: "Je mi ťa ľúto, si taká slabá - aj ten najdrobnejší vtáčik, čo si na teba sadne, ohne ťa do hlbokého úklonu. Pozri na mňa, ja sa búrok nebojím, vždy sa staviam vetru na odpor a odolám mrazu, ba aj letnej páľave."
"Nie som slabá, to sa len tebe tak vidí," odmietla trstina ľútosť mocného stromu.
Zakrátko začal duť silný vietor a stále naberal na sile. Trstina sa pokorne v jeho náporoch klátila zboka nabok, ohýbala sa raz vľavo, hneď zas vpravo, nechala vietor preháňať sa v jej lístí.
Mohutný dub však pozbieral všetky sily na odpor. Vietor čoarz viac mohutnel, lámal konáre okolitých stromov, zapieral sa do hrubého kmeňa i košatej koruny. Akokoľvek čelil dub náporom vetra, ten sa v mocnejších závanoch do duba zapieral, až ho napokon z koreňov vyvrátil.
Keď vietor ustal, bolo počuť plač duba. "Umieram. Vari je to spravodlivé, že tebe vietor neublížil, a mňa zahubil?"
Poučenie: Silnejšiemu je lepšie ustúpiť.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
