Posudzovať tieto prípady všeobecne nie je možné.“ Problém je podľa neho aj v tom, že archívy ŠtB nie sú kompletné.
„Zatiaľ sa neobjavil žiaden prípad, že by niekto, kto je uvedený v Cibulkových zoznamoch, nebol evidovaný ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti,“ povedal o dôveryhodnosti Cibulkových zoznamov riaditeľ Úradu pre dokumentáciu zločinov komunizmu Marián Gula. O ľuďoch, ktorí sú v zoznamoch uvádzaní ako dôverníci hovorí: „Niekto o tom mohol vedieť, niekto nemusel.“ Kategóriu dôverník a spolupracovník prirovnáva k letenke na lietadlo. Dôverník si ju iba kúpil, ale agent aj letel.
„Za dôverníkov si vyberali ľudí, ktorí mali dôveru ŠtB.“ Boli vyťažovaní bez toho, aby im za to niekto platil, na rozdiel napríklad od agentov. „Boli dve siete - dôvernícka a agentská. Agent, to už bola vyššia forma spolupráce. Agent o spolupráci vedieť musel. Buď to podpísal, čo urobila väčšina a ak to aj nepodpísal, bol s tým oboznámený.“
V Cibulkových zoznamoch je približne 180-tisíc mien, čo je približne jedno percento zo všetkých obyvateľov vtedajšieho Československa. Z parlamentu je na zoznamoch šesť percent z celkového počtu poslancov. (mož)
