Karol Mikloš počas októbrového krstu svojho nového albumu. FOTO – MICHAL KRUPČÍK
m meste v súčasnosti žije v Novej Dubnici a vydáva svoj druhý album na pozoruhodnej značke Millenium Records, ktorý sa volá Vis-á-Vis. Keby žil dodnes v Bratislave, možno by sa mu to nepodarilo.
Vždy chcel, aby sa jeho hudba dostala k ľudom. Necíti sa byť súčasťou alternatívnej scény, ani popu, pláva niekde medzi prednedávnom ešte nezmieriteľnými svetmi: „Robím normálne pesničky, ktoré sa páčia aj dievčatám,“ bráni sa na otázku, kam by zaradil svoju hudbu, ktorá vychádza z britskej gitarovej scény 80. rokov.
Vo svete si pop a alternatíva podávajú ruky, čo by mohlo byť dobrou správou aj pre neho, lenže nie na Slovensku, kde sa prekrývanie žánrov príliš nerešpektuje. „Vyhýbam sa pompéznosti a prílišnej sladkosti. Nakoniec sa môže stať, že na pop budem príliš alternatívny a naopak,“ vyjadruje stále prítomnú skepsu, ktorá sa však na míle odlišuje od tej, ktorá ho prepadla po vydaní jeho debutu The Same Mist Here v roku 1997.
Ten naspieval celý v angličtine. Bez slovenčiny to dnes asi v našom hudobnom šoubiznise nejde, čo pocítil na vlastnej koži, aj keď jeho pesnička Tomorrow s prekrásnym „bicyklovým“ videoklipom sa v rádiách hrá dodnes.
Mikloš, povolaním prekladateľ do angličtiny, po debute riešil dilemu, ako ďalej. Nikdy nepočúval slovenskú hudbu, lebo tá anglická mu bola oveľa bližšia. „Nevychádzam zo slovenských pesničiek, pretože s nimi nemám nič spoločné. Moja láska patrí anglickým textom,“ vysvetľuje. Až pred dvomi rokmi mu jeho spolupracovník a klávesák sprievodnej skupiny Second Nature Andrej Monček doniesol texty mladého básnika Vlada Doktora. Zapáčili sa mu. Ďalšie si už napísal sám.
Keď nahrával prvý album, stiahol pol litra vína len preto, aby jeho hlas znel čo najdrásavejšie. Jeho sýty hlasový prejav na novinke je vyrovnaný, za čo môže aj uvoľnenosť v jeho domácom štúdiu, keďže väčšinu pesničiek naspieval pred obedom. Bez podporných prostriedkov.
Polovica piesní na Vis-á-Vis (Tvárou tvár) je v angličtine a druhá v slovenčine. Znamená to, že tvoj album má dve tváre? „Áno, ale zároveň som si všimol, že keď píšem pesničku, mám na mysli jedného človeka, ktorému je venovaná.“
Stále vychádza zo svojich vzorov, akými sú The Smiths alebo The Cure, ale Vis-á-Vis je plný elektronických motívov zo súčasných trendov. Určite chcel udržať tempo s dobou, ale v jeho prípade išlo o oveľa praktickejší dôvod. Po Same Mist Here sa mu rozpadla skupina a v odcudzenej Bratislave nenašiel za päť rokov pokrvných hudobníkov.
Vrátil sa domov a za štyri mesiace dal dokopy sprievodnú skupinu Second Nature. Tá má na svedomí, že jeho koncerty sú stále bigbítové, veď ide o pesničky, ktoré obstoja aj bez elektroniky. Tie začali od roku 1999 vznikať v jeho domácom počítači.
Začínal ako gitarista a sprievodný spevák v skupine Shellwoy, ktorú v roku 1993 opustil a vydal sa na sólovú dráhu. Po niekoľkých autorských počinoch na kompiláciách Roba Gregora vydal v roku 1997 pod značkou Gregor Agency prvý album. Nomináciu Grammy na objav roka mu vtedy vyfúkla začínajúca Jana Kirschnerová.
Miklošove meno sa už niekoľko rokov pravidelne objavuje v ankete Zlatý slávik. „Som štandardným prvkom na slovenskej hudobnej scéne,“ smeje sa, ale na druhej strane vie, že stačí jedna podarená pesnička a úvahy o alternatíve a popu sú preč.
