Aké sú vaše skúsenosti s anglickými fanúšikmi počas pôsobenia na ostrovoch?
„Len dobré. Za ten čas som nezažil žiadnu bitku na štadiónoch. Naši kluboví fanúšikovia s nami dokonca cestovali na ihriská súperov. Rivalita medzi nimi bola vždy, ale fyzické násilie nikdy. Ani vulgárne pokriky. Povzbudzovali iba športovo.“
Prečo sú s nimi za hranicami také problémy?
„Faktom je, že za kanálom majú zlú povesť. Každý sa ich bojí. Väčšina z nich sú však slušní fanúšikovia. Doplácajú na tých najradikálnejších, ktorí robia celému anglickému futbalu i svojej krajine veľmi zlé meno. Bohužiaľ, takých máme aj na Slovensku. Vyčíňanie rowdies môže detailnejšie popísať len ten, kto ich útok zažil na vlastnej koži. Vonku sa cítia silnejší než doma.“
Počas návštevy takmer piatich tisícok anglických fans boli bratislavské ulice večer prázdnejšie ako zvyčajne a väčšina krčiem pozatváraných. Urobili by tak aj v iných krajinách?
„Nie všade. Majitelia podnikov mali obavy zo zničenia zariadenia, a tak radšej zavreli. Bolo to však nepríjemné zistenie pre ostatných Angličanov, ktorí sa v nich chceli normálne zabaviť.“
Zápas na Tehelnom poli ste si nenechali ujsť. Ako sa pozeráte na incident v sektore pre hostí s policajnou jednotkou?
„Hádzali stoličky a kukláči zakročili. Uzemnili ich. Angličania sa upokojili a až do konca zápasu bol poriadok.“
Poslali by na fanúšikov aj v Anglicku kukláčov?
„Celkom určite nie. Tam by stačili policajti, takzvaní bobíci. Bez obuškov.“
Je problém s anglickými futbalovými chuligánmi na ústupe?
„Vyriešený nebude asi nikdy. Majú dosť nenapraviteľných fanúšikov, ktorí sa nepoučia a budú v tom pokračovať. Takzvané tvrdé jadro sa dá ťažko vykoreniť. Anglicko však v tomto smere robí, čo môže.“ (mb)
