Slováci majú oproti pivným veľmociam obmedzený výber domáceho piva. Kým v susednom Česku si vyberajú spomedzi 250 a v Belgicku dokonca zo 400 značiek, u nás sa pivári rozhodujú len medzi šesťdesiatimi. V prepočte na jedného obyvateľa je to o polovicu menej. Pestrosti značiek bráni aj počet pivovarov. Na Slovensku ich máme dvanásť, no v Česku ich je päťdesiatdva a v Belgicku dokonca sto.
Aj napriek menšej rôznorodosti značiek si slovenskí pivári radi vyberajú z jednotlivých druhov piva. „Pivo plzenského typu, teda svetlý ležiak, tvorí asi polovicu produkcie pivovarov. Zvyšok sú tmavé, nízkostupňové a nealkoholické pivá,“ hovorí Roman Šusták, šéf združenia pivovarov. V Česku sa na iné ako svetlé ležiaky pivovary takmer neorientujú.
Jasným favoritom v rôznorodosti je Belgicko. Tamojšie pivá sa skutočne technologicky odlišujú. Niektoré sú zvrchu kvasené, iné sú z pšenice a ďalšie napríklad s prídavkom ovocných prísad. „Belgicko je jedinou krajinou na svete, ktorá má takú rôznorodosť,“ citovala predsedu českého zväzu pivovarov Jana Veselého agentúra ČTK.
Spotreba slovenských pivárov je porovnateľná s Belgickom. V priemere vypije jeden Slovák 89 litrov zlatistého moku za rok. Podľa Šustáka nás to radí na ôsmu priečku v európskom rebríčku, v celosvetovom meradle sme na desiatom mieste. Rebríčku jednoznačne kraľujú Česi so 160 litrami na osobu. V Belgicku je to 96 litrov. Slovák by si však v bruselskej pivárni pri štvrťlitrových či tretinkových pohároch asi zúfal. (tv)
