Dnes ráno sa začalo v Írsku referendum, ktoré významnou mierou prispeje k tomu, či proces rozširovania Európskej únie bude pokračovať v tempe, ktoré si zvolila únia, alebo sa spomalí. Tak to vidí Európa a kandidátske krajiny.
Íri to však vidia inak. Oni idú hlasovať o tom, aká Európa bude. Sú presvedčení, že aj v prípade negatívneho výsledku si únia s rozširovaním poradí. „Ak budeme hlasovať proti, rozšírenie to neohrozí. Parlament už dal na vedomie, že prijme deklaráciu, ktorou rozšírenie podporí. Napokon teraz platí Amsterdamská zmluva, a tá zaručuje rozšírenie o 5 nových členov,“ povedal analytik Deaglan de Breadun. Naše referendum nie je o rozširovaní, tvrdia unisono Íri.
Referendum o Zmluve z Nice je o reforme európskych inštitúcií a zmene rozhodovacieho procesu vnútri spoločenstva. Íri teda budú hlasovať hlavne o samotnej podstate únie. To je aj ich posolstvo pre kandidátov.
Odporcovia zmluvy dokonca presviedčali nádejných nových členov, že pre nich bude len dobre, ak zmluvu neschvália. Tvrdia, že zmluva bude znamenať diktatúru veľkých krajín. Korešpondent denníka Liberation v Bruseli Jean Quatrament pre denník The Irish Times povedal, že Íri sú pre Európu poslednou záchranou a urobia jej milosť, ak zmluvu pochovajú. „Čo je to za argument, že ak zmluva neprejde, urobia si Íri v Európe zlé meno? Musíme ľudí presvedčiť, aby sa preto necítili vinní.“
Podporovatelia zmluvy si však myslia, že Íri by mali urobiť ústretové gesto ku kandidátom a poskytnúť im možnosť získať výhody, ktorých sa dostalo aj im. Tiež sú presvedčení, že ak to Írsko neurobí, stratí európske investície a pokazí si v Európe imidž.
Analytici upozorňujú na to, že aj ľudia prikláňajúci sa k schváleniu zmluvy to nerobia úplne z presvedčenia, ale skôr podľahli tlaku a majú obavu z toho, aby ich krajina nebola obviňovaná z toho, že zmarila európsky megaprojekt.
Mnohí Íri považujú za nedôstojné, že majú už druhýkrát hlasovať o tom istom dokumente. Zdôrazňujú, že v zmluve sa nič nezmenilo, a pýtajú sa, koľkokrát od nich ešte Brusel bude žiadať, aby hlasovali. Za nefér tiež považujú, že v kandidátskych krajinách sa vytvoril dojem, že Íri budú zodpovední za spomalenie rozširovania.
Problém však spočíva v samotnom štýle práce spoločenstva, ktoré už niekoľko rokov funguje na princípe „dohodli sme sa, že sa dohodneme“ a zásadné riešenia odkladá do posledného možného momentu. Problém je v tom, že politické rozhodnutia sú často len vízie, a ich tvorcovia nemajú nástroje na ich realizáciu.
Únia rozhodne bude musieť nájsť riešenie, ako splniť svoje sľuby kandidátom, pretože v opačnom prípade by stratila význam aj dôveryhodnosť. Ak sa jej to nepodarí prostredníctvom írskeho hlasovania, má možnosť časti týkajúce sa rozširovania zo zmluvy vyňať a vložiť ich do osobitného dokumentu. To by však bolo veľmi neštandardné a vyvolalo by to dojem, že Európa si z vlastných dohôd urobila trhací kalendár.
Istý priestor otvára aj projekt európskej ústavy, ktorý má byť dokončený v roku 2004 a mohol by vyriešiť sporné otázky.
Dnes teda Íri hlasujú o Zmluve z Nice. Rozhodujú aj o kandidátskych krajinách. Nielen o tom, kedy sa stanú členmi európskeho spoločenstva, ale aj o tom, aké toto spoločenstvo bude. Pre budúcnosť Európy aj našu by bolo dobré, keby sa rozhodovali slobodne. Bez ohľadu na výsledok, by to bola tá najlepšia správa.
Autor: JANY MIKUŠOVEJZ Dublinu od vyslanej redaktorky SME
