„Je zvláštne, že na rozdiel od marhule, mi neublížil. Ale musím priznať, že bol riedený. Koncentrát by mi možno nejakú galibu, aspoň na zuboch, urobil.“
Fridex vypila omylom, dcéra Ľubka ho mala na kuchynskej linke vo fľaši od toniku.
„Samozrejme, mi nechutil, ale zo šporovlivosti som pohár dopila. Asi o hodinu vidím, že Ľubka berie fľašu pod pazuchu. Vravím, nepi to, tonik je vyvetraný.
Ale mami, to beriem do chladiča!
Pre istotu sme pozreli originál fľaše, čo píšu. Vtedy sme sa trošku preľakli, lebo na fľaši bola smrtka s prekríženými hnátmi. A rady, čo spraviť, keby kvaplo na ruku a tiež varovanie, pozor na karosériu, lebo poškodíme lak. Muž ma pre istotu zobral do nemocnice. Chceli ma nechať na áre, že môžu zlyhať obličky, lenže večer dávali v divadle Slobodovu Macochu a my sme mali lístky. Tak som išla domov. Už je to niekoľko rokov a zatiaľ nič. Ani len v zime menej nemrznem.“
