EK: Benešove dekréty nie sú prekážkou vstupu SR do EÚ
BRUSEL 18. októbra (SITA) - Benešove dekréty nepredstavujú z pohľadu európskej legislatívy žiadnu prekážku pre vstup Českej republiky do Európskej únie, z čoho možno vyvodiť, že nestoja v ceste do únie ani Slovensku. Uviedol to dnes v Bruseli hovorca Eur
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ópskej komisie Jean-Christophe Filori a zároveň pripomenul, že táto otázka nebola nikdy v súvislosti so Slovenskom položená. Európska komisia dnes zároveň potvrdila, že v súvislosti so Slovenskom nechystá nijakú správu o Benešových dekrétoch. „V každom prípade je situácia porovnateľná a možno vyvodiť tie isté závery aj pre Slovensko,“ povedal Filori. Zdôraznil, že v súčasnosti neexistuje hĺbková analýza situácie na Slovensku, ktoré zdedilo po federácii ten istý právny poriadok. Dodal, že v súvislosti so Slovenskom nikto túto otázku ani nenastolil, a preto nebol ani dôvod, aby EK v súvislosti s Benešovými dekrétmi skúmala aj právny poriadok SR. Experti komisie, ktorí pracovali nad správou o ČR, poznamenali, že závery správy o Českej republike nemožno aplikovať na Slovensko úplne, ale len z veľkej časti, keďže právnu prax na Slovensku po roku 1992 komisia neskúmala. Experti dúfajú, že takúto úlohu ani nedostanú a zdôraznili, že ani v prípade Prahy nešlo o iniciatívu Európskej komisie, ale o snahu uľahčiť riešenie objaveného politického problému nastoleného jedným členským štátom. Najlepším receptom na jeho prekonanie bude však, podľa expertov, úspešná integrácia Českej republiky a Slovenska do EÚ tak, ako to bolo v prípade iných členských štátov EÚ, ktoré si v minulosti spôsobili veľa vzájomných útrap. Podľa pozorovateľov sa zdá, že Bruselu stačilo vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky zo začiatku 90. rokov a vysvetlenie, ktoré Európskemu parlamentu a komisii poskytol v marci premiér Mikuláš Dzurinda. Čo sa týka ČR, v záveroch dvanásťstranovej správy sa Prahe neodporúčajú nijaké konkrétne kroky. Zatiaľ čo na správe zaoberajúcej sa najmä piatimi dekrétmi, deportáciami a konfiškáciou majetku Nemcov pracovali aj českí právni experti, závery sú dielom iba Európskej komisie. Správa konštatuje, že dekrét z roku 1945 o trestaní nacistov a kolaborantov bol zrušený a nemôže viesť k novým súdnym procesom. Vynesené rozsudky už nemožno vykonať. Čo sa týka zákona o amnestii z roku 1946, komisia konštatuje, že nebol zamýšľaný ako celkové ospravedlnenie viny za ukrutné činy spáchané na Nemcoch a Maďaroch, hoci na to mohol byť použitý. Nebráni však Českej republike, aby dnes stíhala vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Vyhasnuté sú aj dekréty o konfiškácii majetku, keďže ďalšie vyvlastňovanie nie je už možné. Komisia upozorňuje, že dnes sa už nové žiadosti o vrátenie majetku nedajú predkladať a po vstupe do únie bude v Českej republike platiť legislatíva o rovnosti práv všetkých občanov únie. Slovensko sa v správe o ČR vôbec nespomína.