BRATISLAVA 18. október (SITA) - O niekoľko týždňov bude prijaté rozhodnutie, ktoré nakoniec zmaže posledné stopy rozdelenia charakterizujúceho Európu druhej polovice 20. storočia. Napísali Lidové noviny. Dohoda, ktorá v decembri rozhodne o prijatí as
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
i 10 krajín do Európskej únie zjednotí náš kontinent už navždy. To, že krajiny bývalého východného bloku vstúpia medzi členov Európske únie ale neznamená len zhojenie rán a odstránenie bezprávia minulého storočia. Vyhliadka, že pristúpia k únii, pomohla naším susedom realizovať pozoruhodne hladký a bezkonfliktný prechod od komunistickej minulosti. Ponúkli sme svojím susedom jasnú budúcnosť a pomohli sme tak stabilizovať súčasnosť, ktorá inak mohla byť búrlivá. Pokračujú LN. Taký trik však nemôže fungovať donekonečna. Rozšírenie bolo jedným z najúčinnejších nástrojov našej zahraničnej politiky, ale je jasné, že hranice únie sa nemôžu posúvať donekonečna. Rozšírenie v roku 2004 síce nebude posledné, ale raz budeme musieť určiť definitívne hranice, a to tak, aby sme na kontinente nevytvorili nové deliace čiary. Po rozšírení EÚ v roku 2004 budeme mať nových susedov, ktorí nesmú získať pocit, že uviazli na nesprávnej strane novej železnej opony. Už teraz, ešte pred rozšírením, musíme premýšľať o našich budúcich vzťahoch s týmito krajinami. Nedávno na túto tému po prvýkrát rokovali ministri zahraničia členských štátov EÚ. Nová východná suchozemská hranica EÚ, dlhá 3000 kilometrov, sa potiahne od severných brehov Fínska pozdĺž pobaltských štátov cez strednú Európu až k Balkánu. Nové hranice únie s Ukrajinou, Bieloruskom, Ruskom a (po vstupu Rumunska do EÚ) s Moldavskom musia fungovať ako brána a zároveň ako ochranný múr, ako kontaktné body aj ako záruka bezpečnosti. Je potrebné podporiť obchod a investície - hranice preto musia napomáhať šíreniu prosperity a nesmú sa stať deliacou čiarou medzi "majetnými" v únii a "nemajetnými" za jej hranicami. Podobne sa musia rozvíjať, a nie oslabovať historické, kultúrne a etnické väzby, ktoré sa opäť zotavili po zmenách režimov v strednej a východnej Európe. Našu rozšírenú úniu síce nemôžeme obohnať hradbami, ale na druhej strane sme povinní zabezpečiť, aby sa posunutím hraníc nijako neznížila bezpečnosť občanov únie. Z politického hľadiska je potrebné venovať pozornosť cezhraničným otázkam, teda migrácii, kultúrnym väzbám a regionálnym obchodným vzťahom; pritom je potrebné zintenzívniť vzájomný dialóg. Musíme zabezpečiť, aby v budúcnosti na oboch stranách spoločnej hranice platili rovnaké hodnoty a zásady a rovnaké pravidlá pre obchod a investovanie. Píšu LN.