ali inak. Starý pán mal zvesenú hlavu a len čas od času uprel oči na ženu, sediacu na trestnej lavici, ktorú zahrievala jeho dcéra, 41-ročná Helena.
Prokurátor ju obžaloval z trestného činu vraždy, ktorej sa dopustila po predchádzajúcej hádke s druhom. Bodla ho kuchynským nožom do hrudníka. Na následky poranenia zomrel.
Pod tragickú udalosť, ku ktorej došlo v obci Čierna, okr. Trebišov, sa nemalou mierou podpísal alkohol. „Aj v to ráno, sme s druhom pili už asi od siedmej. Začali sme domácou barackovicou, z ktorej som vypila asi desať štamperlíkov. Zapíjala som ich čajom. Potom sme išli do krčmy. Keď som išla okolo jedenástej domov, tackala som sa a hučalo mi v hlave,“ Miki jej nadával. Hádali sa a Helena vytiahla z príborníka najväčší nôž, aký našla a pichla ním druha. „Vtedy som si vôbec neuvedomovala, kde ho pichám, ani to, že som ho vážne zranila. Zvalil sa na posteľ, ja som ho prikryla a išla som po vatu a alpu, že mu povymývam ranu a zastavím krvácanie.
Ukázalo sa však, že jej osvedčený recept nezabral. Miki sa nehýbal a ona si potrebovala vypiť a porozprávať sa s niekým o tom, čo urobila. Vyšla von a pri zastávke autobusu zbadala otca s nevlastnou matkou. „Helena k nám prišla a povedala, že si musí vypiť, že Mikiho zabila. Pýtala si od otca peniaze, ale my sme jej neverili a keď prišiel autobus, odišli sme k lekárovi. Keď sme sa večer vrátili, v dome bola tma. Mikiho som našla ležať v posteli. Kričala som na neho, ale keď sa neozýval, podišla som k nemu a zistila som, že je už studený,“ hovorí nevlastná matka obžalovanej.
Z posudkov znalcov z psychiatrie a psychológie okrem iného vyplynulo, že Helena nie je duševne chorá. Ide u nej o primitívnu psychopatickú osobnosť so schizoidnými rysmi a podpriemerným intelektom. Nachádza sa v treťom štádiu chronického alkoholizmu. V čase činu, bola jej ovládacia schopnosť zmenšená o 20 percent. Ona sama o sebe povedala, že je slabomyseľná. V čase, keď ho pichla nožom, mala podľa prvotného prepočtu znalcov 3,8 až 4,2 promile alkoholu v krvi.
„Viem, že som vinná a ľutujem, čo som urobila. Mikiho som mala rada. Chcela som s ním žiť a nie ho zabiť. Chýba mi, ešte veľmi dlho ho budem oplakávať, ale potrebujú ma moji rodičia. Niekto sa o nich musí starať. Mám len ich a oni mňa,“dodala Helena topiaca sa v slzách.
Jej rodičia sa však budú musieť o seba postarať sami, súd vymeral Helene 10 rokov nepodmienečne.
MARCELA GÁLOVÁ