Vláda nám chce pomôcť logom Výživa pre srdce

BRATISLAVA – Od jesene sa aj my zaradíme medzi krajiny, kde štát motivuje ľudí, aby si kupovali zdraviu prospešné výrobky. Pomôcť tomu má logo Výživa pre srdce, ktoré by si na svoje výrobky nalepovali výrobcovia potravín, ktorých „zdravé“ zloženie sa preverí. Akcia súvisí s alarmujúcim faktom, že až dve tretiny úmrtí žien a polovicu úmrtí mužov na Slovensku spôsobujú choroby srdca.

Slovensko nebude so svojím „zdravým“ projektom výnimkou. V Spojených štátoch napríklad vláda pred pol druha rokom spracovateľom sóje povolila, aby ich výrobky – ako vôbec prvé medzi potravinami – boli v predajnej sieti oficiálne označené heslom „zdravé“. Novozélandská agentúra pre výživu zase všemožne nabáda vládu, aby uvalila daň na tučné potraviny. Novozélandskí odborníci totiž upozorňujú, že viac než polovica ľudí v ich krajine trpí extrémnou tučnotou. Ich liečba stojí štát v prepočte vyše dvoch miliárd korún. Agentúra si je vedomá, že samotná daň stravovacie návyky obyvateľov zrejme nezmení, preto nabáda vládu na rozsiahlu preventívnu kampaň.

V Európe sa do boja za lepšiu výživu cez ovplyvňovanie spotrebiteľského správania pustilo napríklad Maďarsko. Využilo kanadskú skúsenosť. Kanaďania majú v predajnej sieti už okolo dvesto potravinárskych výrobkov, ktoré nesú vládou schválené označenie o zdravom zložení. V Maďarsku je takýchto výrobkov v obehu dvadsaťšesť.

Kanadský projekt oslovil aj slovenských odborníkov na výživu a zdravotníkov. Myslia si, že by sa takto dali upravovať stravovacie návyky smerom k uprednostňovaniu racionálnych jedál.

Podľa Ivety Truskovej zo Štátneho zdravotného ústavu projekt je u nás už vo fáze rokovania s výrobcami a poľnohospodármi. Oslovuje ich priamo ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj stavovské združenia potravinárov. Kritériá na stanovovanie „zdravých“ potravín vo vyše desiatich okruhoch komodít schválilo v máji ministerstvo zdravotníctva. Do septembra sa vytvorí skupina výživových expertov, ktorí budú posudzovať výrobky a odporúčať pre ne logo zdravej výživy.

predĺžila sa stredná dĺžka života u mužov o 2,3 roka na 68,9 a u žien o 1,6 roka na 77 rokov (za vyspelými štátmi zaostávame o 3-5 rokov),
dojčenská úmrtnosť klesla o 30 percent,
podiel príčin smrti zostal nezmenený: 1. srdcovo-cievne choroby, 2. nádory, 3. u mužov vonkajšie príčiny (úrazy, samovraždy), u žien ochorenia dýchacích orgánov,
úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia klesli celkovo o 5,6 percenta, ale sú rozdiely medzi pohlaviami. Pri porovnaní trojročných období 1987 – 1989 a 1997 – 1999 úmrtnosť mužov na ochorenia obehovej sústavy stagnovala, ale úmrtnosť žien stúpla o 10 percent,
v úmrtnosti na naše najčastejšie ochorenie – choroby srdca – sme v Európe zo 41 krajín na 26. mieste,
úmrtnosť na akútny infarkt myokardu klesla u mužov celkove o vyše štvrtinu, u žien o 8 percent. Ale pozor: úmrtnosť žien na infarkt vo vekovej kategórii 40 – 44 rokov stúpla až o štvrtinu,
úmrtnosť na cievne mozgové príhody u mužov klesla o 16, u žien o 14 percent, pričom v produktívnom veku (25 – 64 r.) bol pokles u oboch dokonca až o 50 percent,
úmrtnosť na nádory stúpla u mužov o 14 percent, u žien o pätinu,
počet chorých na cukrovku stúpol o 20 percent,
vysoký krvný tlak má viac než pätina mužov a necelá pätina žien v produktívnom veku,
rizikové hodnoty celkového cholesterolu má 43 percent mužov a 40 percent žien.