Trojica slovenských medailistov v pretláčaní rukou. Uprostred dvojnásobný majster sveta Ján Germánus (ľavá i pravá ruka do 100 kg), vpravo Peter Gazdarica (víťaz v ľavej ruke do 110 kg), vľavo Rastislav Tomaga (striebro v pravej ruke nad 110 kg). FOTO TASR – IVAN MAJERSKÝ
BRATISLAVA – Unikátny výsledok dosiahli slovenskí reprezentanti na 23. svetovom šampionáte v pretláčaní rukou v Alexandrii. Každý z pätice nominovaných (Ján Germánus, Peter Gazdarica, Radoslav Dobrovič, Peter Mišovič a Rastislav Tomaga) si v 5-miliónovej egyptskej metropole v konkurencii 400 armwrestlerov vybojoval medailu. So ziskom 3 zlatých, 1 striebornej a 3 bronzových sa Slováci zmestili medzi päť najúspešnejších krajín. „Sme síce malý šport, ale ktovie, či sa to ešte nejakému odvetviu podarí. Lepšie sme obstáli vari už len na majstrovstvách sveta v americkom Virginia Beach pred dvomi rokmi. Tam sme mali o jedno zlato viac,“ tešil sa z úspechu prezident Slovenskej asociácie pretláčania rukou (SAPT) Milan Čapla.
Hrdinom šampionátu bol Revúčan Ján Germánus, ktorý suverénnym spôsobom vyhral v kategórii do 100 kg titul v ľavej i pravej ruke. Zavŕšil tak počet svetových prvenstiev na desať, čo v pretláčaní rukou nemá obdobu. Hŕba zlatých Germánusa o motiváciu neuberá. „Pretláčanie ma stále baví. Čím viac titulov získam, tým lepšie. Terajšie prvenstvá som získal o kategóriu vyššie, ale všetky zlaté majú pre mňa rovnakú hodnotu. Pole za mnou je totiž široké a kvalitné. Akékoľvek menšie zaváhanie môže znamenať pohromu. Preto mám z ďalších úspechov stále rovnakú radosť,“ komentoval svoje vystúpenie J. Germánus. Fakt, že sa zo silového trojboja dal na pretláčanie rukou, neľutuje. „Je to stále náročné, mesačné náklady sa pohybujú okolo 30-tisíc korún, no s pomocou sponzorov to zvládam. A čo z toho zhltne najviac peňazí? Biopreparáty,“ pokračoval revúcky silák, ktorý v roku 1994 musel po dopingovom náleze (nandrolon) dva roky nútene odpočívať.
Na zlatý stupeň v alexandrijskej športovej hale vystúpil aj Peter Gazdarica. K titulu v pravej ruke do 110 kg pridal bronz z ľavej, a to o ňom celý rok nebolo poriadne počuť. „Dal som si viac oddychu ako inokedy a potom som to v Egypte zužitkoval,“ vyhlásil ružomberský armwrestler. Nadmieru spokojný, veď zlato získal až na tretí finálový pokus. Na MS vo Vladikavkaze v roku 1999 a potom i v talianskom Gavarde ho o titul vždy po veľkom boji obral Rus Čočajev.
RASTISLAV HRÍBIK
