USA spomalili Európu

Keď sa Európska komisia rozhodla znížiť predpokladané hodnoty hospodárskeho rastu eurozóny, odvolávala sa najmä na ekonomický pokles v Spojených štátoch. Tamojšie pristátie podľa komisie nebolo až také mäkké, ako sa predpokladalo. Komisia teda znížila očakávanie rastu HDP v krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) na tento rok z 3,2 na 2,8 percenta. Rovnaký dopad mal americký vývoj aj na Áziu, v ktorej sa odhady rastu redukovali práve v dôsledku poklesu amerického dopytu. Téma „spomaľovania sveta“ dominovala aj aprílovej konferencii štátov G 7. Jednoducho, recesia je aktuálnym stavom sveta. V USA sa ho snažia riešiť expanzívnou monetárnou politikou a poklesom daní, čo by sa malo odraziť na stimulovaní investičnej aktivity. Európska únia sa však, narozdiel od Ameriky, musí obávať aj inflácie, kvôli ktorej sa zdráha znižovať úrokové sadzby. Napriek obdobiu spomalenia sú však takmer všetky prognózy optimistické a aspoň mierne oživenie hospodárskeho rastu očakávajú už v roku 2002.

Európa spomalí Slovensko

Otvorenosť našej ekonomiky, meraná podielom exportu na hrubom domácom produkte, dosiahla vlani vyše 60 percent. „Vzhľadom na svoju vysokú otvorenosť je Slovensko veľmi zraniteľné vonkajšími vplyvmi,“ myslí si analytik Istrobanky Marek Senkovič. Najviac doľahne spomalenie hospodárskeho rastu Európskej únie na exportérov. „Prvé príznaky sa už prejavili na znížení tempa rastu exportu oproti minulým rokom,“ upozornil Senkovič. V prvých štyroch mesiacoch roku 2000 sa vývoz zvýšil o 31 percent. Tento rok tempo rastu oslabilo o rovných 10 percent.

Zraniteľnosť exportu umocňuje jeho slabá diverzifikovanosť. Potom pokles odbytu takých exportérov, akými sú Volkswagen, Slovnaft, Matador či VSŽ, zreteľne skreše výsledky celého slovenského vývozu.

Pokles ziskovosti exportného odvetvia sa podľa Senkoviča s oneskorením prejaví aj u subdodávateľov. „Slovenskí exportéri i ostatní ich subdodávatelia jednoducho budú musieť znížený odbyt Európy nahradiť inde, čo je však málo pravdepodobné. Skôr budú musieť siahnuť na svoje náklady, aby vyrábali lacnejšie,“ tvrdí analytik.

V boji proti vplyvom vonkajšej recesie Slovensku nepomáha ani štruktúra exportu, orientovaná najmä na polotovary. „V časoch recesie trpia najmenej sofistikované výrobky. Tovary s nižšou pridanou hodnou tiež prepadnú kríze, lebo konkurencie je v tomto segmente veľa a s predajnými cenami sa nedá hýbať,“ vysvetlil Senkovič.

Národná banka Slovenska už pripustila, že rast slovenského obchodného deficitu sa v minimálnej miere negatívne odrazí aj na tempe rastu HDP. Narozdiel od predchádzajúcich rokov už však čistý export nebude hlavným motorom hospodárskeho rastu. Ťahúňom sa stáva domáci spotrebiteľský a investičný dopyt.

JURAJ JAVORSKÝ