V dokumente sa predovšetkým poukazuje na ekonomické aspekty prevádzky Temelína. Stanovisko obsahuje záver, že „uvedenie elektrárne do prevádzky za terajších podmienok by na energetických trhoch neprinieslo žiadne ekonomické výhody a, naopak, bilancia ekologických a ekonomických aspektov neuvedenia Temelínu do prevádky by bola v každom prípade pozitívna“.
Už teraz sú na trhu prebytky prúdu, takže elektrina z Temelína by nemohla byť v ČR ani inde v Európe predávaná za rozumné ceny, argumentuje sa v rakúskom stanovisku.
Len v oblasti bezpečnostnej techniky je nutné dodatočné vybavenie v hodnote jednej až štyroch miliárd korún, tvrdí rakúska strana. Okrem toho nedostatky v strojovej a elektrotechnickej časti, zistené pri skušobnej prevádzke, si vyžiadajú ďalšie veľké výdavky. Ďalším argumentom proti Temelínu je nízky predpokladaný rast domáceho dopytu po elektrickom prúde, uviedol Streeruwitz.
Okrem týchto, väčšinou ekonomických argumentov proti spusteniu Temelína, obsahuje rakúske oficiálne stanovisko námietku, že dokumentácia na vplyv na životné prostredie hodnotí len „normálnu“ prevádzku, ale neobsahuje možné ekologické dopady prípadných havárií, napríklad zlyhanie takzvaného bezpečnostného plášťa. Chýba tiež posúdenie dopadov výroby jadrového paliva a uskladnenia vyhoreného paliva a odpadu.
České ministerstvo zahraničných vecí prijalo stanovisko rakúskej strany „ako jeden z podkladových materiálov“. Zároveň ministerstvo vyjadrilo poľutovanie, že také obsiahle stanovisko v nemeckom jazyku (180 stránok) dostalo len šesť dní pred verejným počutím. To sa uskutoční vo Viedni 26. júna.
(čtk)
